EBH #6 – Fíďo Pišťany /p Homôľka (JN98HX)

V seriáli o súťažiacich na tohtoročnom Éteri bez Hraníc pokračujeme siedmym pokračovaním. Nasledujúci príbeh nám zaslal Fíďo Piešťany…

Vyrážal som z Partizánskeho v dobrej súťažnej nálade čeliaci silnej prehánke, ktorú využila svokra na ofrflanie všetkého možného, hlavne že kde sa trepem. Po tomto úvodnom, každoročne sa opakujúcom zahrievacom kole, vyrážam na cestu už aj s pocitom ďalšieho malého víťazstva. Kto má svokru pochopí.

Povinná návšteva u Koníka Bojnice, dobrať strelivo vo forme Božkov a technické vybavenie. Ako exp. Dolina chodíme spolu a za tú dobu už máme každý svoju časť spoločnej technickej výbavy, ktorú každý nesie a stará sa o ňu. Tento  rok však počasie zamiešalo situáciu a zvyšok expedície účasť logicky zavrhla. Preto som musel výbavu brať sám v stenšenej miere čo malo za následok, že smerovka nebola, len osvedčená, vetrom a expedíciami ošľahaná Pytónova 5/8 Black pirat. Stožiar som bral malinký vysúvací vojenský z  R123, ktorý sa dá výhodne nakúpiť v Čechách. Kábel RG213, stanica 2x, zdroj, lampička, varič, notebook a už spomenuté strelivo Božkov. Koník mi zaželal všetko dobré a ako správny expedičník, bol počas celej súťaže so mnou hore aj keď doma a dodával psychickú pohodu na kopec.

Príjazd na Fačkovské sedlo bez problémov, pršať cestou už prestalo a Homôľka ako som predpokladal v nízkej oblačnosti. Na parkovisku na Kľak absolútne nikto. No vravím si, že to musím byť riadny magor, keď aj ostrieľaní turistickí borci na to hodili „bobek“  a venujú sa príjemnejším radovánkam. Nuž, prezlečenie sa do mokrého variantu, naloženie vecí na chrbát, po skúšobných 10 metroch chôdze vyhodiť 2x radler, 1 kofolu a veľkú konzervu, aby som to vôbec uniesol. Nakoniec to bola správna voľba, lebo mi proviant vystal a zasa sa ukázalo, že hlad má veľké oči a na kopec by som najradšej zobral polku miestnej Jednoty v Kľačne. Pre budúcnosť som si spísal, čo dokážem zožrať a viac nebrať ani rohlík navyše.

Výstup bol blatistý, naštastie nepršalo a mojim výstupom sa zdvíhala aj základňa nízkej oblačnosti až do vrcholu. Cestou som však vymäkol, identifikoval som medvedie „oné“ medzi kôpkami od vysokej zveri. Toto nie je sranda si vravím, medveďa som ešte nestretol a určite som výživný a aj kaloricky výdatný obed. A množstva je dosť aj pre celú medvediu rodinku :-). Začal sa ma zmocňovať strach a každých 5 metrov som robil patričný hluk. Nakoniec sa žiaden medveď neodvážil až do odchodu domov.

Po príchode kontrola kóty, otvorenie búdy, inštalácia všetkého možného a prvá technická kontrola. Tunak mi pomáhali chalani z Prievidze reportami o modulácií, lebo som skúšal dávač versus staničný mikrofón dynamicky, versus staničný mikrofón elektrétový a versus mikrofón na hlave. Nakoniec vyhral originál mikrofón dynamicky. Nemám elektronický hlas a moje basy elektréty plnohodnotne tlačili do éteru. Také huhnanie sa nedá počúvať, čudujem sa, že sa so mnou niekto chcel spojiť.

Okolo 16:00 som zaľahol, DX ma nebavili počúvať,  jeden John z GB 59 rádiom stačil. Okolo 19:00 ma zobudil Koník na 2m. Vycikať, najesť, zavolať rodine, že sa blíži súťaž a že tu naozaj neprší, kontrola meteo radaru, kde sa búrky ženú a o ôsmej to začalo. Spojenia pribúdali raketovým tempom, v ľavej ruke mikrofón, pravou ďatlovanie spojení do notebooku. Normálne mi to šlo lepšie, ako keď Pytón vysiela a ja zapisujem.

Ako som používal dávač, našlo sa zopár blízkych SR expedícií, ktorí si šetrili vlastný hlas a odchytávali spojenia, ktoré som robil. Na tom by nebolo nič zlé, ale takto mi odoberali priestor a našiel sa jeden, ktorý si na 18tke aj zostal vyzývať na spojenia ďalších. Drzosť z mojej strany v týchto situáciach bola na mieste. Ani len poďakovanie za priestor. Že by nováčikovská daň alebo tvrdý boj?

Celkovo to na DX bolo slabé, najdlhšie spojenie 219km s CL81 bolo ledva ledva pretlačené 22 a vysielali sme spolu možno 5 minút, kým sme si všetko povedali, resp. vyhláskovali. Tunak sa ukázal profesionál na druhej strane a hlásku po hláske sme tlačili napriek DX z ruska a nemecka a nejakému magorovi čo mazal.  Som však aj nahnevaný, že si súťažiaci nevytlačia zoznam až v sobotu, keď už ho berú a nezaregistrovali zmenu exp. Dolina na Fíďo Piešťany. Zvyk že stačí ST17 a je vybavené v tomto prípade nesedí. Počasie zamiešalo aj s inými súťažiacimi a lokátory a /p nesedeli proti plánu, tak pekne všetko prijať a zapísať.

Spať som šiel až okolo 2:30, ráno o 6:00 budíček. Kontrolky som nezostal odchytávať, slabý km zárobok a navyše sa mi nezadaril DX až na nemecké hranice, tak som sa rozhodol, že už toho moc nenamiešam proti takému Milanovi Senica a všetkým, ktorí sú na SR/CZ hranici.

Mapa_JN98HX

Čo sa týka spojení, už overený štandard na 5/8, spojenia s overenou technikou z overeného miesta neprekvapili. Smerovka chýbala, to bol fakt, takže na 3kové rádia niekde z Dlouhých Stráni ani vo sne. Počul som stanice, ktoré s nimi spojenie robia (české stanice), ale ich ani nikoho ďalšieho nebolo počuť ani zmenou šumu a že ich tam bolo dosť. Šťastie na „okno“ na niekoho povyše 219km nebolo v tomto roku na Homôľku dopriate. Na druhej strane sa teším z pribúdajúcich staníc na SR. Doteraz bol štandardný pohľad na mapu spojení smerom do ČR a tento rok je obsypaná aj pekná časť Slovenska. Super. Už teraz sa teším na zimný závod. Letný poľný deň budem bohužiaľ ďaleko za hranicami SR.

73 Fíďo Piešťany

1,352 total views, 4 views today

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.