Nepodarený LPD

…alebo ako Starci z lipy zbabelo opustili kótu


LPD. Na tento pretek som sa neskutočne tešil. Tento rok som ešte nevysielal. Od februára som sa váľal v posteli kvôli chorobe, tak hneď, ako som mohol, hybaj von s anténou. Prvá možnosť na vyháňanie pavúkov z vysielačky bol práve LPD. Neváhal som ani chvíľku a prihlásil som nás.
Príprava nemohla byť asi ani horšia. Po 9 mesiacoch mi prišla odpoveď zo servisu, že vysielačka nejde opraviť. Narýchlo som zohnal nejaký šunt z Aukra. Piráta som odniesol k Honzíkovi Mříčí na premeranie. Totálne rozladený – PSV 2,4 nie je to pravé orechové. Tiež mohol vydržať viac ako 3 roky… Ale čo už. Naladil ho ako tak na C. Na Béčku moc parády neurobí.
Kompresor dynamiky bol urobený práve na Albrechtku a na vyaukrovaného Conráda sa mi ho nepodarilo narýchlo prispôsobiť. A takto nejako to bolo so všetkým. Ale nič ma nemohlo odradiť 🙂

Tentokrát sa ku mne pridali Ypres DT a Jašterka Dynín. V deň súťaže sa okolo druhej v Detve strhla celkom slušná búrka a rozvírila sa diskusia, či vôbec pôjdeme. Ale o 18:00 to vypadalo slušne a aj búrkový radar sľuboval, že prípadná ďalšia búrka by sa mala okoliu B. Bystrice vyhnúť. Takže ideme.

Dobrou správou bolo, že sa k nám na poslednú chvíľu pridal aj Peťo Srnec Banská Bystrica s tým, že nám pomôže vyniesť veci hore a potom nás opustí.
Časový sklz je pre nás už viac menej normálny, ale ani ten nás neodradil dať si pod Pánskym Dielom pivečko.



O pol deviatej nastal ten správny čas vydať sa na cestu. Išli sme po turistickej, zjazdovkou by to bolo kratšie, ale jej sklon (čierna) nás odradil. Tesne pod vrcholom ma prekvapil salaš, ktorý tam pred dvoma rokmi nebol. Na vrchole sme nečakali a rýchlo vztýčili anténu.





Peťo sa s nami rozlúčil a bežal domov, lebo na nedeľu mali naplánovaný rodinný výlet.
Na vysielačke som zapol skenovanie, aby sme si urobili prehľad, kým postavíme tábor. Brejkol som prvú proti stanicu a zistil som, že z vysielačky podľa PSV metru nelezie výkon.

Je zaujímavé, že o 40 sekúnd ma tento problém vôbec netrápil. V diaľke sa zablysklo a zahrmelo. V podstate hneď nastala otázka: Utiecť alebo zostať? V duchu demokracie sme hlasovali. Ypres Detva bol za odchod, ja som bol za ostať. Jašterka Dynín (v civile manželka) videla moje sklamanie, tak sa zdržala hlasovania. Bolo to nerozhodne. Ale vtom sa ozval ďalší hlasujúci – blesk, ktorý udrel do protiľahlého kopca. Jeho hlas zavážil. Rýchlo preč!
Séria ďalších bleskov, ktoré udreli ešte bližšie nám pekne posvietili na rozoberanie antény. Keby to niekto meral, určite by to bol rekord. Bez ďaľšieho hlasovania sme zvolili cestu úteku po zjazdovke, po ktorej odišiel Peťo. A to hlavne z toho dôvodu, že je to rýchlejšia cesta a hlavne – bolo to smerom od búrky, na rozdiel od modrej turistickej značky. Je zaujímavé, čo dokáže adrenalín. Výbava bola akási ľahšia a celkove som cítil nejakú silu, o ktorej som ani len netušil. A to tak, že ma musela Jašterka brzdiť 🙂
V polovici cesty po zjazdovke sme vošli do take hmly, že baterka bola viac na škodu než k úžitku. Trochu sme zablúdili a v podstate sa už nemalo ani čo pokaziť.
A tu som si spomenul na prednášky zo štatistiky. Ak nás dve zjazdovky privedú k hotelu pod kopcom a zároveň k autu a tretia kilometer od neho, na ktorej asi skončíme? Nenávidím štatistiku…
Rýchly telefonát Peťovi. Pomerne rýchlo pochopil, kde sme a naviedol nás správnym smerom, čo znamenalo vystúpať priesekom, pretože už sme boli výškovo aj vzdialenostne pod hotelom. Asi 500 metrový kopec sme zdolávali na 4 prestávky. Už sme boli uťahaní a premočení. Konečne pri aute.
Konečne! Ak som pred chvíľou písal, že sa nemalo viac čo pokaziť, veľmi som sa mýlil. Kľúče od auta sa niekam schovali a Jašerka, vedomá si toho, že ich mala ako posledná, začala prepadať panike. Opäť drzá šatistika. Našli sa v úplne poslednom prehľadávanom vrecúšku batohu.
V bezpečí auta to z nás opadlo. V rozhovore o tom, ako často sa stáva, že do človeka udrie blesk, nás zastavila tragická správa z Kľuknavy v autorádiu, ktorá sa udiala len pred pár hodinami. V tejto diskusii sme radšej nepokračovali.

Po chvíľke ma poriadne prekvapila Jašterka. Namiesto bedákania a výčitiek povedala, že to bol celkom zaujímavý adrenalínový zážitok.

Ranná bilancia po prebudení: dopadlo to celkom fajn. Až na to že sme vysielali len 4 minúty a mali 0 spojení, Ypers prišiel o trekové palice, z vysielačky ráno vytiekla voda a nenašiel som PSV merač. Na internete písali, že nad Bystricou sa prehnala búrková smršť a vyradila vysielač rádia Lumen (ten sa nachádza na Pánskom Diely) Takže sme radi, že sme dopadli „iba takto“. Ale Jašterka tvrdí, že by si to rada o rok zopakovala.

1,398 total views, 2 views today

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.