Exp. Marco Polo – čo bolo, je a bude

expcbcjcb_ikona… ako to celé vzniklo, prečo vysielame a samozrejme “návod ako vyhrať“ Slovenskú portejblovú ligu.

 

Čo bolo?

Expedícia Marco Polo vznikla v 90. rokoch, keď sa spojili (nielen) dvaja ľudia, ktorí spolu išli vysielať. Bol to Marconi Partizánske a Apolo Partizánske. Marconiho všetci dobre poznáme a Apolo je stará volačka, teraz pôsobí ako Erixon Partizánske, hlavne v PMR pásme. A prečo Marco Polo? Je to skratka ich dvoch volačiek: MARCOni aPOLO. Pod touto značkou vysielali roky a ja (Kaso Žilina, predtým Kaso Partizánske) som sa k nim dostal tak nejak náhodou cca v roku 2008. Bol som s nimi vysielať na Penhýbli, Inovci počas EBH, Jankovom vŕšku a podobne. Zapojil som sa do vysielania v roku 2009 aj s Brčom Partizánske, s ktorým sme turisticky boli na Žarnove, Palúchu, Veľkom Tríbeči, Vtáčniku a potom Veľkej lúke – Martinské hole. Na Martinkách sme spravili prvé 400 kilometrové spojenie s Tomášom mobil Roudnice (NAD LABEM) /p Dlouhá louka na anténu HB9RU. Rok 2010 bol taký striedavý, lebo som buď išiel na kopec pešo s Brčom (Kľak, Strážov) alebo autom na Javorinu do cudzieho revíru. Študoval som v Žiline, kde som sa chvíľu snažil zorientovať, ale keď som sa z okna intráku pozrel na obzor a videl tam na jednej strane Martinské hole a kúsok vedľa krivánsku Malú Fatru, vedel som, že by bolo fajn vyraziť aj na tieto kopce. Už ani neviem, akú som vtedy mal výbavu, ale výsledky z týchto končín boli parádne. Napríklad druhý krát na Veľkom Kriváni a spravených 194 spojení.

Bol to šok a úplne sa zabudlo (ja som zabudol) na jednu dôležitú vec. Na volačku.Od začiatku vysielania som používal volačku chalanov, aj po zmene domáceho QTH som nejak neuvažoval o zmene volacieho znaku. Zrejme som mal, lebo som v podstate vytvoril nový tím ľudí, ktorí sa so mnou striedali na kopci a korene Partizánského tam už neboli. Marconi mi to asi nikdy napriamo nepovedal, že by som mal zmeniť volací znak, ale asi som v éteri niečo započul. Veru veľa krát mi v začiatkoch hovorili Martin, alebo ak spoznali, že to Martin nie je, tak sa protistanice pýtali, kde je. Mrzí ma to.

Týmto sa chcem Marconimu Partizánske a Apolovi Partizánske verejne “ospravedlniť“ za to, že som im “ukradol“ volačku a odniesol ju do iných končín SR a na iné kopce, ako boli ľudia zvyknutí.

Čo je?

Od roku 2010 som striedavo vysielal, raz v Karpatoch, raz na Fatre a aj osádka sa menila podľa toho, kto mal čas a chuť a komu sa chcelo “trpieť“ na kopci so mnou. Niekedy sa mi však ani nedalo vyjsť a preto som posielal rôzne kombinácie operátorov a pomocníkov. Napríklad Mirka s Kilom, Rišo s Mirkou alebo Mirka s Mišom. Boli roky, keď sme spravili viac ako 12 výjazdov za rok a boli roky, keď sme vyšli len raz alebo vôbec za rok.
Ku koncu roka 2019 som sa pozrel na tabuľku poradia v SPL 2019 a my sme tam za jeden denník z marca mali slušné postavenie. Nechápem to, ale za nejakých 13000 bodov som čakal posledné miesto a až zabudnutie. Ale stanice, ktoré súťažia štýlom rozdávania bodov a tých pár spojení si napíšu, tak sa pohybujú v dolnej časti tabuľky. Aj teraz, keď to píšem (september 2021), by sme sa s 13000 bodmi pohybovali okolo 12. miesta z celkového počtu 19 súťažiacich. V tom 2019 som videl, že jedným-dvoma denníkmi by sa dalo dostať zase k čelu tabuľky, tak som oprášil po pauze antény, stanicu a išli sme vyskúšať, čo by sa s tým dalo spraviť. Len o kúsok (cca 1200 bodov) nám vtedy ušiel Mates Brno na tretie miesto, ktoré sme chceli dosiahnúť. Takže to nevydalo. Rok 2020 bola pauza s tým, že som sa chystal na rok 2021, v ktorom som si stanovil, že sa do SPL opäť zapojím a že skúsim uhrať aj dobrý výsledok. Ako hlavného parťáka do nepohody som zvolil Miša Žilina (trombón), ktorý sa pred nedávnom vrátil z Nového Zélandu a jeho kočovno-turisticko-zážitkový spôsob života som chcel priblížiť aj na Slovensku.

Rok 2021

Tak teda poďme na to a vo veľkom štýle. Plán bol taký, že každý mesiac aktivujeme do SPL nejaký iný kopec na Malej Fatre a jeden mesiac sme si stanovili ako žolíka. Chceli sme tak potvrdiť, že z každého kopca na hrebeni krivánskej alebo lúčanskej Malej Fatry sa dá spraviť schopný denník. Samozrejme tých kopcov na hrebeni Malej Fatry je viac ako kalendárych mesiacov a tak sme do finálovej 12tky vybrali tie najlepšie, niektoré, ktoré máme preverené a niektoré, ktoré sme chceli preveriť. Z tých nových sa tam mihol Hnilická Kýčera 1218m JN99IA, Horná lúka 1299m JN99JB, Malý Kriváň 1670m JN99LE.
Naopak, nechceli sme buchnúť 12x Veľký Kriváň, to propozície ani neumožňujú, ale 4x Veľký Kriváň + 4x Pekelník + 4x Chleb umožňujú. A to ešte v jednom lokátore JN99ME. Ono tých kopcov v lokátore JN99ME je viac, vydalo by to asi na 10 mesiacov, len kto by sa trepal s anténami po hrebeni, že.

Január
Začali sme teda zhurta už od začiatku roka, keď sme vybrali Hnilickú Kýčeru, na ktorej sme sa zúčastnili okresného preboru kvôli zatvoreným okresom. Kopec parádny, pekná vrcholová rovinka na postavenie antén, len zo sedla z juhu je na dĺžke 700 metrov prevýšenie 190 metrov. V lete a hocikedy počas roka tam je mazľavé blato, čiže krok dopredu a 3 späť. Naštastie tu bolo snehu dosť a s použitím mačiek to bolo v pohode. Brali sme len polku, však je zima no. Lenže bola taká zima, že som sa chcel zahriať všetkým možným, len nie čajom alebo jedlom. Spravili sme 37 spojení, ostatné sme prespali. Mišo sa to aj snažil tahať sám, ale keď hlavný operátor spí, tak prečo by mal on vysielať. Prepadák v denníku, prepadák na pásme. Do rána -10°C, zamrzol guláš, zamrzli veci, zamrzlo všetko.
Rozhodol som sa napraviť reputáciu 23.1., keď som sám vybehol na Reváň 1205m JN98HX, odkiaľ som spravil 52 spojení. Pršalo, všade mokrý sneh, vidno na 50m. Bolo to o kvapku lepšie, ale stále sa mi to nezdalo. Poslali sme do ligy aspoň ten Reváň.

expcbcjcb_foto01
expcbcjcb_foto02to svetielko na hrebeni je “nejaký“ Vlado z PD, ktorý chodí takto po hrebeňoch v zime sám a po tme.

Február
Druhý mesiac v roku bolo všade plno snehu a tak sme vybrali kopec zo zoznamu, kde sa dostaneme aj keby boli 2 metre snehu. Polom 1010m JN99KD. Vedie sem totiž cesta z dedinky Stráňavy, ktorú sem tam prejde nejaký traktor, sem tam nejaký blázon na Subaru Impreza alebo snežnom skútri, ale hlavne ju prešliapú turisti z celej žilinskej doliny. Takto to bolo aj počas výjazdu, počasie nádherné, kopec ľudí pri pamätníku a na vrchole asi 40cm snehu. Mišo vykopal parádne miesto a ja som vysielal len na karimatke. Na slniečku bolo parádnych +15°C. Chytil som hneď Vendu na Toku a bolo hotovo. Ale museli sme ešte pokecať s návštevou, poslať dolu do civilizácie jednu opitú mamičku s dieťaťom a pofotiť pekné nočné haló. Návšteva nič nedoniesla, lebo sme v éteri vyhlasovali, že už nepijeme. V nedeľu rýchlo dole, lebo nás už tradične čakal doma super nedeľný obed, čo sa vlastne stalo tradíciou po celý rok.

expcbcjcb_foto03

Marec
Po nevydarenom štarte v januári na Hnilickej sme ju museli ísť opraviť. No, najprv sme opravili našu polku, lebo vnútri odhrdzavela a vykazovala veľmi zlé parametre. Anténny macher Fero sa s ňou pohral a už teda hrala. Na predošlých portabloch sa to odzrkadlilo ako horšie reporty, ktoré nám protistanice dávali. Tak sme sa s opravenou polkou a aj HBčkom vybrali opäť na Kýčeru. Marec, reku bude o čosi snehu menej, tak môžeme aj dve antény. Ale menej snehu bolo akurát pri aute a potom hore na vrcholovej plošinke. Cestou pod Úplazom sa to ešte ako tak dalo, ale potom jedna katastrofa za druhou. Medzi Úplazom a sedlom pod Kýčerou nás turisti upozorňovali, že lepšie to bude zobrať horou vpravo alebo vľavo. My ako stroje rovno, krížom cez lúku. Tam bolo miestami snehu po vajcia a parádne sa to prepadávalo. Mišo cupkal pekne po povrchu, lenže ja ťažkotonážny turista, celé zle. Vynadával som to, až to musel zobrať Mišo. Tuším to bez mačiek vyšiel až hore, ale mal dosť. Ten strmý svah bol už dosť aj pustený a znova zamrznutý, takže šmykľavka. Výsledok už bol lepší, taký, čo sa očakával už v januári. DX síce žiadny, ale nevadí. Ani zima do rána taká nebola a prvé miesto v mesačnom hodnotení potešilo. Hneď sme to zapili. To nám to nepitie dlho nevydržalo. Že vraj nás to vystrelilo na prvé miesto v priebežnom poradí. Teraz sa nepamätám, ale asi sme z neho už nezišli.

expcbcjcb_foto04

Apríl
Na apríl bol v expedičnom exceli naplánovaný výjazd na Hornú lúku 1299m JN99JB. Tak ako bolo naplánované, tak bolo aj dodržané. Len jedna vec sa zmenila. Pribalili sme ešte parťáka Riša Žilina. Keď pribudol jeden člen, hneď pribudol aj jeden stan navyše. Ale to Rišo bez problémov zvládol. Najpozoruhodnejší je lokátor. Ani neviem s ktorou expedíciou (Echo, Bažanti ???) sme robili spojenie a pre rýchlosť overenia som im zopakoval lokátor nasledovne: „Jé-eN-9-9-Jé-Bé.“ Protistrana len s narastajúcim smiechom opakovala: „No, tak to je teda dobré Jé-Bé.“ Bolo dohovorené.
Cez týždeň pred výjazdom som bol ešte omrknúť podmienky. Trasa od Kunerádskeho zámku po asfaltke, doprava cez horu na rúbanisko, popri potoku vpravo, prekročiť potok, potom vľavo prudko hore, krátky oddych po zvážnici, po stúpajucom hrebienku hore, hore, hore na križovatku na hrebeni, doľava, tabuľa pod Hornou lúkou, záverečná lúka po ľavej ruke, záverečný výšvih a hotovo. To viem už naspamäť. Pod Hornou lúkou ale zase, čo zase, ešte stále vyše kolien snehu. Ale tak počasie sľubovalo, že to bude ubúdať. Ale vytrápil som sa. Na vrchole som obhliadol terén, že kde čo ako. Na útulňu to už poznám takmer po centimetroch, avšak miesto naľavo od tabule a od hrebeňového chodníka som až tak nepoznal. Po pár meraniach s buzolou a GPS kompasom bola cesta smer 280° voľná. Vtedy som ani netušil, že budem označený za toho, kto vláči na kopce pol garáže. Ja mám len rád, keď viem do čoho idem a nejaká turistika pred alebo po práci sa hodí.
V sobotu sme to vyleteli hore, aj na Riša sme zabudli, keď sa obzeral po nejakej krabici. Plusom bolo, že cestou výrazne ubudlo snehu. Ale hore bolo ešte stále dosť.  Ďalší portable na snehu. Prehlasovali sme, že my nejdeme Slovenskú portejblovú ligu, ale Zimnú portejblovú ligu. A ešte s vyhliadkou na máj, ale nepredbiehajme. Polka + HB9CV nesmeli chýbať, rum tiekol potokom, čaj podobne. Ja som zaľahol k rádiu o 16:20 a už som sa odtiaľ nepostavil. Mišo len nosil čaj. Alebo rum. Mišo s Rišom boli aj pri útulni nabrať vodu na čaj, že vraj aj nejakí chlapi išli okolo s pohárikmi, ale ja som nikoho naživo nevidel, len hlasy som počul a potom doma na fotkách videl. Boli na útulni KST Bystrička. Chodilo to ako sprosté, východ, západ, to je jedno. Tok sa stal stálicou a ráno na poslednú výzvu prešiel aj celú noc naháňaný Radegast. Sobota pekná, nedeľa škaredá, snežilo, fučalo. Radšej do tepla, po tých 156 spojeniach už bolo treba. Že vraj to bol Zimný alias Jarný CB závod. Kopec expedícií hlásilo jar, my ešte stále zimu – viď foto.

expcbcjcb_foto05
expcbcjcb_foto06

Máj
Máj = EBH. Tento rok som práve na máj naplánoval tzv. žolíka. Proste sa mi už Fatra na EBH okukala a ja som chcel ísť povýšiť tento sviatok na „niečo vyššie a niečo ďalej“. V ohnisku záujmu boli také kóty ako Chopok 2023m JN98TW, Ďumbier 2042m JN98TW alebo Salatín 2048m JN99UF. Chopok je zabitý technológiou, z Ďumbiera vysielaš do tej technológie a na Salatín by sme museli šliapať už v piatok. Potom sa však objavila kóta, ktorá je trošku vyššia od doterajších a ďaleko je. Sivý vrch 1806m JN99TF. Ďaľeko rozumej od moravských protistaníc, od hranice a tak by bol aj vyšší priemer km/QSO. I veru prihlásil som. Ale v utorok či v stredu pred EBH nasnežilo v Západných Tatrách 20cm snehu a bolo vymaľované. Nemal som ani relevantné údaje koľko bolo snehu pred tým snežením, prešlapávať sme neboli, takže smola. Vypálilo to “len“ na záložný Veľký Kriváň 1709m JN99ME. Keď neprší, aspoň kvapká. Aj po tomto argumentovaní mi ale oči škriabal niekto prihlásený na Baranec, tiež v ZT, 2148m vysoko. To bude nejaký magor. Naštastie tiež nevyrazil na skialpoch.
Áno, bol som na Krivom už počas týždňa pred súťažou, ale iba 2 krát. Vládlo celkom pekné počasie, treba okuknúť terén. Na severných svahoch boli ešte snehové polia, v kosodrevine hlboké aj 50cm. Ale bolo relatívne teplo, viem to podľa toho, že som v krátkych nohaviciach zapadol vyše kolien do snehu. V piatok som mal dovolenku, kvôli veľkým plánom a že som mal mať nočnú až do soboty do rána. Takže som si skrátil čas čakania na sobotu tým, že som vybehol na Kriváň s anténami. 2xHB9CV a 1x polka. Nič viac, nič menej. Tie HBčká rozumej ako dve samostatné, nie dvojča! V sobotu ale nastalo počasie na draka, prišiel nejaký front a namiesto azúra sme dole vo Vrátnej stáli v daždi. Rozhodli sme sa ísť pešo, predsa nie sme nejaké bábovky, tento rok všetko pešo. Kruto pešo. Nechcelo sa nám do toho vôbec a nás napadali zajačie úmysly, že odídeme preč a pôjdeme vysielať niekam inam. V ten moment sme sa museli odsúdiť, aby sme tu zostali a inak ako načať prvý rum to nešlo. Tuším to bola sedmička a počas balenia “ľahkých“ batohov, obliekania a chystania sme tretinu vypili. Rozhodnuté. Ideme.
Mišo obliekol technickú bundu a bol celý čas v suchu. Ja som obliekol niečo, čo skončí celé mokré a nebudem to potrebovať. Serpentíny sme v hustom daždi doslova vybehli (no mal som natrénované), ďalšiu tretinu sme pocupkali a poslednú tretinu na hornú stanicu lanovky sme už videli ako pijeme čaj. Prišli sme v rekordnom čase a Mišo hneď mieril ku okienku. Mne objednal čaj a pre seba mu nič iné nenapadlo len pivo 🙂 Zima jak v ruskom filme, asi +5°C dážď a on si objedná pivo. Chvíľu sme sa zdržali, preložili to dobrotami a až vtedy sa Mišo dozvedel, že EBH sa ťahá nonstop. Hneď objednával kávu. Prestalo pršať a my s lepšou náladou sme vyrazili na vrchol. Na hrane nič nové. (Na západe nič nové.) Fučalo tu ako besné. Po príchode na vrchol nikde nikoho, hmla, viditeľnosť tak 20m, 0°C. Tak sme dali jeden vrcholový a začali pracovať na pracovisku. V tom začalo snežiť 2 v 1. Aj sneh, aj omrzlina. Zimná portejblová liga prebieha v poriadku.
Takže: 246 spojení, cez 27000km, maximum spojení v mojej historií na kopci, prvá hodina 47QSO, druhá hodina 41QSO, prvé tri hodiny 121QSO, do polnoci 178QSO, prvé tri hodiny som kontrolky nehľadal, nebolo treba, ozvali sa samé. Najďalej teda len Churáňov na 394km. Ale boli to hody. Až na malú chybičku pri zapojení antén do prepínača, to bolo super. V noci sa aj vyčasilo a ráno bolo nádherné. Pokazil sa nám teplomer, lebo doňho napršalo a ukazoval nejaké bludy. Ráno sme cupkali dole unavený ako nikdy, ale s hrejivým pocitom, že to dopadlo dobre. Veľmi dobre.

expcbcjcb_foto07

Jún
Keďže v máji sme odsunuli povestný Sivý vrch, dali sme ho na letnejší mesiac akým jún bol. Určite tu bude menej snehu ako v máji. Tak aj bolo, konal sa Fair play závod, ale my, vyhlásený HBčkári sa ho nemôžeme zúčastniť. Nevadí. Ideme. V sobotu bolo poriadne peklo na slnku, opaľovali sme sa cestou hore pod ťažkou krošňou. Komplet výbava a síce len letné oblečenie a letný spacák, ale mnoho kíl spravila voda. Západné Tatry a zvlášť Roháče sú známe svojim nedostatkom vody. Posledný potok sme videli vo výške 1120m a potom nič. Len kosodrevina a skaly. Dala by sa nabrať voda z prítoku Bobroveckých plies, ale je to z vrcholu 2,6km ďaleko, asi hodinu cesty, zísť takých 330 výškových metrov a potom ich znova nastúpať. Preto sme zobrali so sebou každý tak 3,5-4 litre vody.
Čakalo nás 4,6km, prevýšenie 870m a cca 3 hodiny cesty. Nádherné sú tu Radové skaly, ktorými prechádzate. Každých 20 metrov nový pohľad, iný uhol pohľadu a stále krása. Skaly veľkosti 2-poschodových budov sú pekné, ale keď ich máte obliezať s krošňou na chrbte, tak je koniec. Asi 500-600 metrov pred vrcholom som to zapichol. Oddýchli sme a zobral to Mišo. Ale na tie exponované úseky zaistené kramlami a reťazami sme museli zvoliť inú taktiku. Tak ako keď horskáči znášajú pacienta na nosidlách Kong. Pekne na ramená a poďho. Ale my sme toho nášho pacienta na ramena nedali, zaistenie lanom od kolegov sme nemali, tak sme ho len po kúskoch posúvali smerom nahor, opierali o hociaké skalky, výbežky, kramle a okolo neho obliezali a tak sa posúvali vpred. Dva najhoršie úseky nás stáli mnoho síl a vždy sme po ňom oddychovali. Teda Mišo ani nie, lebo sa ešte vracal po svoj batoh. Vypotili sme tam všetko, teda aspoň ja a mal som obavu, či vynesená voda bude stačiť. Smrdel som ako sviňa po takom výkone a sprcha v nedohľadne. Trvalo nám to 3,5 hodiny. Po čase sa na juho-východ od nás sformovala búrka a museli sme zaliezť do stanu. To bol ešte len smrad 🙂 Vodu sme hltali po litroch, ale potom zrazu stačilo a po 5-6 hodinách prijímania tekutín bol smäd uhasený. Mali sme asi 2dcl domácej pálenky, ale nikomu to v tom teple nechutilo na čo Mišo predniesol: „Čím viac chodíme, tým menej pijeme!“

expcbcjcb_foto08

Z búrky nebolo nič.
Z vysielania nebolo nič.
Antény neboli na ideálnej pozícií.
Skončili sme v takej jame pod vrcholom, asi 5 metrov horizontálnych, ale 10m vertikálnych od vrcholovej tabuľky. Trebalo by dva dlhé káble, ale mali sme len jeden, takže sme potom s HBčkom laborovali kam ho dať, aby sme čo najlepšie otočili. Ale bolo to jedno. Také DX “rušenie“ aké vládlo na pásme si už dávno nepamätám a každé spojenie bolo doslova vydreté. Keďže zahraničie nerobím, tak som nemal veľa roboty s 54 spojeniami. Natiahlo sa to na celú noc. Čo sa dobre počúvalo bolo to, keď si stanice medzi sebou hovorili, že Marco Polo je niekde v Tatrách. To je taká nejaká bájna méta a každý +- tuší, že to bude diaľka a asi aj výška. Ale najzápadnejší vrchol Západných Tatier je len málo cez 1800m.
Mišo mi pri ceste dole hovoril, že prečo si toto robíme. Nedokázal som mu inteligentne argumentovať, tak som bol radšej ticho. Potom pri niektorom odpočinku opatrne prehlasil: „Vieš, ja tento rok ešte s tebou nejak dokončím, ale ak by to malo byť takéto, tak budúci rok… sa na mňa nehnevaj.“
Objavilo sa: „Podľa mňa tam Marco Polo nebol posledný krát. Napriek tomu poviem za seba, že keby som ja s niekým hore niesol toľko nákladu tri a pol hodiny a prídem hore a je také “rušenie”, tak ma asi je*ne…“ Nie, neje*lo nás. Zamrzelo, ale čo sa dá robiť. Myslím, že na tomto kopci sme boli prvý aj posledný krát. Keď už Západné, tak niečo inšô, čo vieš odkráčať až na vrchol, nie obliezať ako kamzík. Potom človeka zamrzí to, že keby sme sa prihlásili do FPZ, tak by sme možno skončili na 3. mieste, ale to je jedno. Nebola to priorita expedície.
A áno, 495km na Klínovec! Osobný rekord prekonaný, možno aj celej expedície…

expcbcjcb_foto09

Júl
Júl som poznačil dvoma kontroverznosťami. Prvá bola, že Mišo mal svoj program a musel som vyraziť sám. Plán expedície už tak trochu pokulhával, mal byť na programe Suchý alebo Minčol. Ani jedno rozumne dosiahnuteľné osamote. Takže som to uhral na Pekelník 1609m JN99ME. Druhá trúfalosť bola, že som štart naplánoval na termín LPD, ktorého som sa neplánoval zúčastniť. A tak aj bolo. O 17tej som už bol v palebnej pozícií a to aj vďaka bývalému kolegovi z práce, ktorý bol na turistike a išiel okolo po hrebeni smer Snilovské sedlo. Pomohol mi s postavením HB. Chvíle čakania som si skracoval na PMR, podporoval som Erixona a Marconiho v šliapaní na Kľak. Popri tom som utrúsil nejaké 200km spojenie ani neviem kam. Plán bol jasný. Vysielať na jednom kanáli a pokiaľ, čo možno najmenej zasiahnúť do LPD. Spočiatku sa mi to aj darilo, po čase ale došli brejky a ja som pozeral po kanáloch, kde by sa dalo čo chytiť. Pekne sa mi podaril Fousáč na Klínovci JO60LJ na 456km. Brejkoval som na Alfu ako nesúťažná stanica. Nikto tam okrem mňa nebol, resp. nikoho som nepočul. Fousáč dal tretiu výzvu bez odozvy a vtedy som to spustil. Pobral ma až na niekoľký krát a spojenie sme urobili RS45/22. Kontrolka sa veľmi pekne poďakovala za spojenie. Neskôr som sa dozvedel, že Fousáčova XYL spoznala ako prvá moju volačku a dokonca aj po hlase. Protiváhy by sa mali na kopce voziť častejšie. Je pekné, keď si aj kontrolka uvedomí, že síce ho volá nesúťažná stanica, ale na Klínovci možno tušiť, že dajaké Marco Polo bude asi cez 400km ďaleko a spojenie s ním narýchlo spraví. Vysype mu tam, kde je, lokátor, report a hneď môže dať aj 73. Ja mu ešte slušne odpoviem, tiež dám 73 a vtedy je jasné, že môže sekať spojenia ďalej. Trvá to minútu. Kontrolka dobre vie, že za minútu odbaví človeka a dá mu pokoj do konca portablu. Ešte keď je to niekedy v noci, keď sa tam naháňa 7 staníc, ani nehovorím. Pri nejakých staniciach ako napríklad Ali Třebechovice alebo Ali Slatina, no proste Ali som aj skúšal brejkovať, neprechádzalo, niekto sa pridal, skúšali sme dvaja, veru nič. Potom sa buď ozvala niekde inde, alebo doskočil silný čárly-lima-3-5 a išiel som preč. Takto som skúšal viac staníc, dokopy za nejakých 1200km. Nevadí.
Trocha som aj pospal. Počas druhej etapy som spravil dvoch nespavcov a jednu Zvičinu. Pri tých nespavcoch, nebolo to tuším len teraz, ale aj inokedy, proste sa človek doma zobudí na nejakú fyzickú potrebu, napije sa vody a cestou do postele ide okolo rádia, zapne ho, preskenuje a ak tam niekto je, tak sa mu ozve. Za toto by mali dávať metál!
Ani neviem, kedy som končil, asi nejak tesne ako LPD. Ale ráno som už nevysielal, lebo som možno driemal a niekto hovoril na pásme a radar na telefóne, že bude pršať. Tak som to zabalil, že ako taký výsledok bude a poď ho ku lanovke, veď počkám. Prišiel som tam nejak moc skoro a čakalo by ma asi hodinu čakanie, či koľko. Boh mi je svedkom, že ja som na tú lanovku chcel ísť, ale ostalo mi zima, prechádzať sa mi nechcelo, tak som hodil antény na plece (rozumej bravčové pliecko) a pešo dole. Za 1:25hod to tuším bolo. Nezmokol som vôbec, pršať začalo až v Žiline. Paradoxom bolo, že aj keď som išiel len tak do počtu, tak to hodilo prvé miesto v mesačnom hodnotení. Áno, ostatní nemali asi toľko času robiť domáce stanice a nesúťažné, ale aj tak…
Prvé zastavenie: Števo prvý krát avízuje, že Marco Polo bude na tróne.

expcbcjcb_foto10

August
August sme otočili a vymenili si role. Kaso bol doma a Mišo na kopci. Zase som si nejak špatne vypočítal kedy bude CBPD a Marconi ho hodil na termín, keď som nemohol. Absolútne. Doškolil som Miša a poslal ho na Veľký Kriváň 1709m JN99ME. Síce kopce v zálohe sa len posúvali ďalej, ale môžete takého pavúka ako Mišo poslať s dvoma anténami na kopce ako sú Suchý, Minčol alebo Malý Kriváň samého? No nie veru. Tak išiel pohodlne lanovkou pod Veľký Kriváň. Postavil HBčko, ktoré vôbec neladilo a keď mi volal, že je niekde chyba, tak si počas rozhovoru uvedomil, že kde spravil chybu a už aj opravoval. Potom ostalo na čas ticho a potom sa strhla informačná kampaň s témou Mišo na Kriváni:
Alenka: „Mišo spravil Klínovec!“
Venda Brdy: „Kaso,  je to tam!!“
… hodinka pauza …
Mišo: „Mame Tetreva!!!!!!! Klinovec :D“
Venda bol upozornený, že Mišo berie len report RS/57 a silnejší, ale vďaka aj za to RS/34 zrkadlo. Na kopci bolo škaredo, fúkal silný vietor a v noci pršalo alebo lialo. Ešte že som dal Mišovi do vačku gélový akumulátor, inak by ho odfúklo.
Prečítali sme si: „Kaso Žilina si dovolil v auguste skutočne dosť veľký risk, keď ponechal osud Poľného Dňa do rúk Mišovi Žilina. Ten to ale zvládol na výbornú a to o sebe doteraz tvrdil, že nevie vysielať. Figu borovú, že nevie.“ Mišo sa toho bál, ale hneď po zapnutí zariadenia prvých 5 spojení s priemerom 141km/QSO. No nie je o čom.
Mišovi utiekla bedňa v CBPD 2021 len o fúz, ale inak sa nemá za čo hanbiť.
Druhé zastavenie: Števo káže, že Marco Polo ide ako píla, či tam sedí Kaso alebo leží Mišo.

expcbcjcb_foto11

September
Dlh bol v plánovaných kopcoch veľký, ale nejak sme to museli dohnať. September je u nás, v našom ponímaní posledný “teplý“ mesiac a tak treba ísť na kopec, kde sa ide dlho pešo. Dorovnávali sme rest zo šiesteho mesiaca a to bol Suchý 1468m JN99LE. Termín konania PE33 je dobré lákadlo na veľa ľudí na kopcoch. Kopec ľudí aj bolo, ale my sme ich nejak nie a nie pochytať. Cestu na kopec si pamätám ako koncert s dvoma dejstvami. Plán bol vyraziť zavčas ráno, zastaviť sa na chate pod Suchým, zlikvidovať zásoby a potom ísť hore vysielať. Vyrazili sme však neskôr, lebo bolo škaredo alebo hnusne. Bolo po daždi a čiastočne aj pršalo počas cesty. Ale najhoršia vec bola voda na všetkom. Na stromoch, kríkoch, kosodrevine a všade. Ja som si s krošňou a anténami poobíjal vodu z konárov rovno na seba. Čiže cesta bola jedna dlhá nekončiaca sprcha. Na chate sme pozdravili Mrvu, dali za jeden horca, čaj a nejaké drobnosti a utekali sme hore. No, utekať sa nedá ani použiť, lebo kto to pozná, tak za chatou smerom na Suchý je hneď zjazdovka, kde musíte prekonať 80m prevýšenia na 300 metroch. Dobre, zahriatý by sme boli. Do sedla Príslop pod Suchým je to takmer pohodička a potom príde ten výšvih. 0,8km a 253m prevýšenia. Má to trvať 45 minút. Áno, trvalo to 45 minút. Išiel som ako slimák, z nohy na nohu, samozrejme stále sprcha na každom kroku. Mal som toho dosť a určite som tak aj vyzeral. Posledných 30% chodníka je už takým žľabom medzi kosodrevinou, kde je to samá skala a v zime, keď je to vysnežené a vyšmýkané, tak je to ako bobová dráha, kde si akurát vyberáte, ktorá skala vám doláme nohu, alebo na ktorú kosodrevinu sa napichnete. Počas vysielania sme zistili, že aj Fero tam niekde stratil hodinky 🙂 Po dosiahnutí vrcholu nás privítal silný severný vietor a tak som si po zhodení vynášky čupol na južnú stranu kopca, trocha do závetria. Mišo ihneď okomentoval: „Ideš vracať?“
Celý večer sa niesol v znamení silného vetra, vonku bola celkom kosa, pršalo, alebo kropilo a cez hmlu sme nevideli viac ako 20-30 metrov. Miša som vyháňal von, nech niečo odfotí, ale naozaj nebolo čo. Počúvali sme vzdialené stanice a len s dlhým nosom sme kukali, keď ich ostatní robia a my nič. Tuším nám éter oplatil podmienky z EBH v máji a dnes sa na najvyššiu expedíciu akosi nedostalo. Ostalo nám dajak smutno, nepridávalo nám na nálade ani to, že už štvrtý mesiac vysielame bez snehu.
Ráno však obrátilo list, prešiel Kozákov, Klíny, Klínovec, starosta, Čerchov a po veľmi dlhej dobe aj Čáryfuk. Koniec, dovi dopo. Cestou dole som sa iba raz skoro sexuálne prejavil na kameňoch a po raňajkách vo forme horca sme už slintali na nedeľný obed v podaní Kasovej ženy.

expcbcjcb_foto12

Október
Áno, aj táto kóta skončila v zozname kopcov na použitie. Veterné 1442m JN99JB. Pôvodne sme ju chceli v novembri, ale posunuli sme ju z jednoduchého dôvodu. Opäť som bol na kopci sám. Očakával som už prvý sneh a počas týždňa tu veru už aj bol. Ale do soboty sa to stihlo roztopiť a ostal už len poschovávaný v celodenných tieňoch. Keďže sám, tak žiadna 2,5 hodinová turistika od Kunerádu s 5,5km v nohách a na výškomere 820m. Vyšiel som ku chatám na Martinských holiach a pekne po ceste na Krížavu a odtiaľ po hrebeni na Veterné. Takže iba 4km a prevýšenie 236m. Ale zato s plnou krošňou, cca 40kg. Znalý terénu oceňovali aj túto vynášku. Na Veľkú lúku to bola sranda, ale ďalej nasledovalo 500metrov hrôzy. Je tam cesta široká cez kosodrevinu, ale stojí tam voda a musí sa obchadzať. Tej vody je tam tak 30-40cm a pod ňou bohvie aká hrubá vrstva bahna, v ktorom už zapadlo nejedno auto, štvorkolka, motorka, proste hocičo. Prvý úsek sa obchádza po koreňoch kosodreviny spílenej tesne nad vodou. Jeden moment som sa tam už videl. Druhý úsek sa obchádza vnútri kosodreviny s nízkymi ihličnanmi. Tiež som si dobre ponadával, keď som sa klaňal ako Ivan s medveďou hlavou. Ale prešiel som. Mal som dosť času, tak som nejak zložil krošňu ku stromu a odbehol som si aktivovať na PMRke Vidlicu a Humience a samozrejme nájsť kešky, veď bohvie kedy sa tu zase objavím. Na Veternom paráda. Staval som antény, počúval prevádzku na PMR, odpovedal turistom na zvedavé otázky. Čakal som prvú zimu a tá aj prišla. Hneď ako zapadlo slnko, ostalo zima, asi +2°C. No čo by som čakal od októbra. Začal som skoro vysielať, ale spať sa mi nechcelo. Nemal som v denníku žiadny DX. V noci som ¾ hodiny venoval foteniu, ktoré väčšinou robí Mišo a ja môžem nerušene vysielať. Ale teraz ani houby. Všetko, čo som potreboval, som si musel nachystať sám. Či už to bol čaj, káva, polievka na zahriatie alebo spomínané fotografovanie. Ku koncu roka to musím zhodnotiť a spomenúť, že bez kvalitnej podpory/obsluhy/kantíny to proste nejde. Teda ide, ale tie výsledky sú slabšie. V noci sa znenazdajky objavil Železnej Dědek a potom to pretlačil aj Tetrovko (rozumej exp. Tetřev, ale ktorý Slovák by to hovoril). Do rána -3°C, ale v spacáku krásne teplo.
Podaril sa opäť mesačný triumf a milenka z Buchlova konštatovala, že to súperi asi nerozdýchajú 🙂
Počas pobytu na Veternom prebiehal Matesov CBM48 a ja som sa mu ospravedlnil, že už ma nebaví dávať nejaké kódy a podobne. Možno nabudúce. Zato využiť stanice v éteri treba.
Tretie zastavenie: Števo prorokuje, že Marco Polo to už má v kapse.
A že sa s nimi asi nedá nič robiť.

expcbcjcb_foto13

November
Kopec z júla bude aktivovaný až v novembri. Tak aj bolo. Minčol 1363m JN99JC. Lokátor je čisto Martinsko-holský, ale ešte táto kóta sa do jeho severnej časti zmestila. Mišo už asi pol roka riešil svoje pokazené koleno a od doktora prišlo nekompromisne slovo operácia. Dovtedy, oddych, takmer bez záťaže a požívať pomleté bravčové kože. Hneď sa to podpísalo aj na stratégii, ako ísť na kopec. Keďže sa mi to páčilo minulý mesiac, tak sme to zopakovali aj teraz. Od auta v totálnej hmle sme sa zastavili na novej chate Javorina pod Krížavou, kde sme spoznali chatára a dali sme sa do reči. Ej ťažko sa odchádzalo do nevľúdného počasia, ale čo už. Cestou som si aktivoval Zazrivú a potom nás vyplašila horská cyklistka, ktorá ledva išla. Zablatená od prilby po tretry. Prehodili sme pár slov a už sa stratila v lesíku. Na ten Minčol je to nejaké nekonečné a to sme išli v podstate dole kopcom.
Počasie bolo celú sobotu zamračené, viditeľnosť tak 30 metrov, 0°C. O 17:15 sme spravili DX na Koráb a 418km bolo v kapse. Samozrejme sa ozvali Klíny a Kozákov a neúnavný Brdskej, tentokrát z Jiviny. Zapichli sme to o 23:00 nejakým Poliakom. Áno, aj tí majú niekedy záujem spraviť spojenie a nielen “rušiť“ v AM. S Mišom sme sa večer zhodli, že pol litra rumu na poobedie a večer pre dvoch je zdravé, ale aj málo.

expcbcjcb_foto14

Pri zapájaní antén do prepínača som zo stanu dosiahol len na kábel smerovky, na kábel od polky nie. Kričím Mišovi, že nedosiahnem na kábel a ten prehlásil: „No, tak to bude len 10.000 bodov.“ Ani nevedel, akú pravdu má, lebo portable z Minčola hodil 10.824 bodov.
Ráno bolo na Minčole biblické! Vyjasnilo sa, dole v dolinách sa držala hrubá perina a my sme pohľadom okolo seba pozerali na pol Slovenska. Tatry, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Považský Inovec, Strážov, Karpaty, Javorníky, Lysá hora, Babia hora.
Výsledok býva z Minčola aj lepší, čo sa týka počtu spojení a bodov, ale stačilo to ako tzv. udržiavací denník. Piata návšteva expedície Marco Polo na Minčole určite nesklamala a zostane verná pekným kopcom bez vysokých vysielačov.

expcbcjcb_foto15

December
Plán bol dokončit ročník na dostupnom vrchole Kľak 1351m JN98HX, ALE!
No čo, šikovný som a v piatok som si dolámal prst v robote. Nemyslel som, že je zlomený, reku to nejako dám aj s opuchnutým prstom na Kľak, ale ked mi to dali na pohotovosti do dlahy, bolo po paráde. Z večera do rána sme museli nájsť “kopec“ dostupný autom, odkiaľ zavysielame aspoň rekreačne a štýlom udržiavací denník level 3000. Na Butorky plánovali nejaké južné zvery a my sme vymysleli len Bumbálku 862m JN99EJ – horský hraničný prechod SR-ČR. Snehu bolo tak 15cm, ale Mišo odkopal nohami krajnicu cesty, čo nestihol ujo so Zetorom a pluhom a tak šupol auto do snehu, postavil anténu polku na 6m stožiar a zapojili sme sa do éteru. Počuli sme zopár staníc naviac, ako sme spravili, ale dobúchať sa z tej krtiny bolo nemožné. Mišo na začiatku aj uvažoval, že pôjde na Kľak sám, ale nejak som mu to zatrhol. Tá zima a noc na vysokom kopci, to nie je to čo v lete alebo na jeseň a v nedeľu ráno malo fučať cez 20m/s. Na hrane Kľaku pri kríži je to hotové sado maso. So slušným náskokom 17.000 bodov pred konkurenciou sa netrebalo nejak extra vzrušovať. Hovoril som si: „No, hádam to nepreskočia.“
Rada: je lepšie si vybudovať počas roka náskok a na záver sezóny ho len kontrolovať.
V roku 2019 som bol na tom opačne, náskok som musel doháňať a stačil jeden portable na severnej strane Veľkého Kriváňa v závetrií a anténa bola na 2 časti. Hneď bolo dobiehanie náskoku v háji.

expcbcjcb_foto16

Globálna myšlienka: Keď sme začínali v januári, bola tuhá zima a mne napadlo, že by nebolo zlé sa v nedeľu po príchode domov trochu zahriať, tak som XYL Alenku poprosil o uvarenie “nedeľnej“ polievky so slížami (rozumej vývar). Samozrejme, že sme prišli vymrznutý, tak až dva taniere vrelej polievky s chilli zmiernili naše klepanie sa. Postupne to prerástlo do návyku, zvyku a až závislosti. Tak ako sme sa každý mesiac netešili na zimu alebo ťažký náklad na našich chrbtoch, tak vždy sme sa tešili na nedeľný obed a čím nás Alenka prekvapí. Vyvárala nám skutočne výborne, spomeniem bravčové mäsko na hubovej omáčke, pečené kuriatko s nádievkou alebo kuracie rolky v slaninovom kabátiku. K tomu vždy super hustá polievka. Škoda, že z toho nikdy nevznikla nejaká fotka, väčšinou sme sadli k stolu a žrali, čo nám hrdlo stačilo. Ale musíme sa obaja s Mišom veľmi pekne poďakovať Alenke za túto super podporu kopcov a vysielania, bez toho by to išlo o poznanie horšie.

Trochu štatistiky

Pod značkou Marco Polo vysielam cca 12 rokov a za ten čas sme spravili 7.797 spojení. Sú to všetko spojenia, ktoré sú v denníkoch. Je možné, že ešte nejaké to spojenie vzniklo, keď sa denník nepísal, ale to už neviem posúdiť, či som sa hlásil ako exp. Marco Polo alebo Kaso Partizánske alebo Kaso Žilina alebo iné.
Týmito spojeniami sme spolu preklenuli vzdialenosť 806.611km. Je to vyše 20 krát obvod Zeme na rovníku. Priemer na jedno spojenie je 103,45km/QSO.
Najdlhšie spojenie prízemnou vlnou expedície za môjho pôsobenia bolo spojenie vykonané 20.6.2021 v čase 00:02 s expedíciou Tetřev, operátor Venda Brdy Cheznovice. Nachádzal sa na Klínovci, 1244m vysoko v lokátorovom štvorci JO60LJ. My sme sa nachádzali na Sivom vrchu, vo výške 1805m, JN99TF. Ja som počul protistanicu reportom RS/42 a na Klínovci nás počuli reportom RS/34. Vzdialenosť podľa prepočtu lokátorov bola 495km. Vzdialenosť meraná spôsobom bod-bod vyšla na 497,9km.
Maximálny počet spojení z jednej expedície je 246 QSO a to z mája 2021 z Veľkého Kriváňa.
Maximálny počet preklenutých kilometrov z jednej expedície je 35507km a to z augusta 2012, taktiež z Veľkého Kriváňa.
Spolu sme podnikli 77 výjazdov a to boli roky, keď sme nevysielali vôbec. Najčastejšie sme vysielali z Veľkého Kriváňa a to 20 krát. 10 krát sme vysielali z Veľkej Javoriny, 5 krát z Reváňa a Minčola, 4 krát z Pekelníka, Strážova a Veľkej lúky. 3 výjazdy sme absolvovali z Polomu, Kľaku a Veterného.
V expedícií Marco Polo sa od roku 2010 vystriedali tieto volačky: Kaso Žilina (ex. Kaso Partizánske), Brčo Partizánske, Lumír Nový Jičín (ex. Lumír Litoměřice alias medveďár), Brácho Partizánske, Hrocho Partizánske, Kilo Brezno, Mirka Stankovany (neskôr Sulejovice), Rišo Žilina a Mišo Žilina.

Čo bude?

Nikto nevie.

Hovorím si, že by to chcelo trošku kľud, aj na naše telesné schránky, ale v zápätí mi napadne nejaké brutálne miesto portejblu, kde ešte nikto nevysielal alebo len niekto s ručkou. Na druhej strane si človek zrekapituluje, aké ocenenia vyhral a aké ešte nie. Najviac mi zo všetkých súťaží vyhovuje EBH, ktorý sa nám v slovenskej časti podarilo aj vyhrať (ani som o tom nevedel, zabudol som). Vyhrať ho celkovo som bral ako nejakú métu, ktorá sa nedá dosiahnúť. Ale vyšlo to, tak som si to škrtol. Slovenskú ligu sme tiež už vyhrali, rok 2021 sme si dali zopakovanie a to je fajn. V českej ani neviem, ale tuším raz sme boli druhí. Čo sa týka CBPD, tak to sa  tiež podarilo vyhrať s Lumírom. PE33 je zaujímavá staršia súťaž, ale aj tam máme zárez, keď sme v 2018 vyhrali. Väčšinou nás tam ale niekto predbehne, aj keď ideme z najvyššieho miesta, tam niekto z rozumnej krtiny spraví dosť spojení a koeficient ho vyhodí na prvé miesto. Chýba nám nejaké umiestnenie v LPD, ale ja ho nejak nemusím, tak nie je ani z čoho to umiestnenie mať. Láka to človeka, v každej súťaži vyhrať alebo mať dobré umiestnenie, ale zase netreba mať všetko. Ozveme sa určite v EBH, to je taký jediný jasný cieľ, ktorý vidíme. Ostatné súťaže budeme zrejme len podporovať ako poslúcháči a rozdávači bodov.
Skôr by sme sa sústredili na nejaké perly, čo sa týka portejblov. Ale to chce veľmi veľa energie, excelentné počasie, dobré podmienky a aj nejaké to šťastíčko. Takže uvidíme, kam vylezieme so spacákom a krošňou na chrbáte.

Určite sa ešte ozveme…

 1,389 total views,  3 views today

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY. Zálohujte si trvalý odkaz.

10 reakcií na Exp. Marco Polo – čo bolo, je a bude

  1. Rišo Žilina povedal:

    Sice som bol s Marco Polo (s Kasom, Mirkou, Kilom, Alou a Misom) iba par krat na expedicii (ak spravne ratam, tak 7.5 krat), ale za to to bol vzdy boj a sranda zaroven. Statisticky nam pocasie viac neprialo, ale povacsinou aspon tie rana stali za to. Rozhodne nelutujem ani jednu ucast a dufam, ze to Kasovy este nejaku tu dobu vydrzi a zucastnim sa tohto blaznovstva este par krat.

  2. Venca Chotěšov povedal:

    Kaso, četl jsem oba články a v obou jsem našel něco, co mi připomnělo moje mládí strávené na Slovensku. Ať ve Vysokých Tatrách ( Kriváň, Východní Vysoká, Končistá, Satan, Rysi, Gerlachovský Štít, Lomnický Štít) všechno jak se sluší a patří po svých pane ( hor.oddíl Plzeň Potraviny). Tak Nízké Tatry ( Chopok, Ďumbiér) také po svých jako odpočinkové tůry. 2x Zimní přechod Vys. Tater po prvé 5 dní a po druhé 7 dní. Na to se nedá zapomenout a když jsem četl Tvoje řádky, tak jsem u toho zase byl Kaso. Když mi došel čas (8 let politiky) a v roce 1996 i síly dal jsem se na cestování ( Evropa, Maroko, Alžír, Západní Sahara) až do roku 2004 jako exp.Radegast. Za těch cca 8 let asi 1250 QSO z toho odesláno 820 QSL a potvrzeno protistanicemi 135 QSL. Od roku 2006 spolu s členy klubu Česká Lípa 7 zahraničních expedic (každý druhý rok ). Dohromady moje noha stoupla do 57 zemí s vynikající partou lidí jaká se již asi nikdy nedá dohromady. Tak tohle všechno jsi mi Kaso připomněl.
    Jsem moc rád, že takový lidé jako Ty jsou. Příklad, který dáváš tím, co děláš a jak to děláš je k nezaplacení a moc důležitý a děkuji Ti za to!!
    Přeji Ti, abys ještě dlouho takto fungoval při pevném zdraví a dobré náladě. Aby jsi ještě dlouho dával příklad ostatním a třeba se bude i někdo snažit se ti podobat.
    Venca Chotěšov CL-39 a MT-1

  3. Jano ZH povedal:

    Fu riadni clanok.
    Nech sa dari

  4. Lides Úvaly (exp.Tetřev) povedal:

    Parádne napísane.Pri spojení vždy napínavé či to dopadne tak ako má

  5. Marconi PE povedal:

    Pekne sa nám ten Kaso rozpísal. Čítanie na pokračovanie ako z rozprávkovej knižky na dobrú noc pred spaním.
    Pamätám si ako dnes, keď s nami (rozumej s vtedajšou zostavou expedície – Miška PE, Jimmi PE, Marconi PE) Kaso začal chodiť na kopce, ale dllllhoooooo trvalo, kým sme ho prehovorili chytiť do ruky mikrofón… no a potom sme mu ho už nevedeli vziať 🙂
    A už som ti, Juro, hovoril/písal, že Tvoje ospravedlňovanie sa zakladateľom expedície nie je na mieste. My sme síce expedíciu vytvorili a rozbehli, ale až Ty so svojimi priateľmi so Žiliny ste jej dali punc kvality, extrémnych výkonov a záruku dlhých spojení. Takže opačne – my ďakujeme za to, že aj keď si odišiel z PAR do ZIL, stále si udržal a zveľadil exp. MARCO POLO.
    Tak nech Ti/Vám to ešte dlho vysiela. Nové méty si určite nájdeš. Prinajhoršom napríklad v OM7M 🙂
    73, Marconi PE

  6. Venda Brdy povedal:

    Kluci, děkujeme za nejstabilnější DX protistanici ! Je radost Vás počut, ale samozřejmě nejen Vás . Ať se v roce 22 daří a na spoustu spojení se těší Expe. Tetrievko
    PS: super počteníčko

  7. KasoZA povedal:

    Mates: áno, pamätám si to, ako sme v decembri avizovali portejbl s my sme vo vyslovene zlých podmienkach vyšli do Snilovskeho sedla a hľadali sme miesto, kde sa bude dať prečkať noc. Niektoré expedície to zabalili a presunuli na ďalší víkend. Dolamalo anténu a bolo 🙂
    všetkým: Ďakujeme

  8. Alan Trnava povedal:

    Uf…Tak toto nie je článok, ale kniha. A dal som si tú námahu prečítať ju ;). Poučné a inšpiratívne.
    Chlapi, Expedícia Marco Polo.. Gratulujem k víťazstvu v SPL 2021, “smekám klobouk” a teším sa na tie “perly”! Dúfam, že pri nejakej takej vašej perle budem pri mikrofóne na druhej strane aj ja.
    73 Alan Trnava

  9. Mates Brno povedal:

    Pekna rekapitulacia Kaso, aj obrazky a aj vykony. Tych 1200 bodov si celkom pamatam, velmi som s tym uz ani nepocital ked ste to mali tak rozbehnute, ale hovoril som si, ze musim aspon trochu zabojovat, ze bez toho to nenecham. A tak som vyrazil vtedy v decembri na Pansku Javorinu z Bezovca. Na CBPMR su z toho 3 fotky: http://www.cbpmr.cz/data/nomenia-57.jpg http://www.cbpmr.cz/data/nomenia-59.jpg http://www.cbpmr.cz/data/nomenia-62.jpg Po ceste som sa dovolal na PMR tusim Erixonovi do kuchyne, co bolo celkom prekvapko pre mna. Rano prisiel odmak a vsetok ten sneh a lad z rozhladne stiekol rovno na mna, lebo som spal priamo na rozhladni a nemal som energiu sa v tme uz presuvat. Tento rok by som chcel obnovit ucast v SPL, ale bohuzial zimny zavod mi terminovo nesadol, mozno skusim niekam zajst buduci vikend.

  10. Jožko Rieka povedal:

    Dobré čítanie,parádne zážitky.
    Držím palce,nech sa darí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*