CBPD #1 – Baťovan na Skalke

Dilema poľného dňa: s ľahkou výbavou na Vtáčnik, alebo so smerovkou na kótu dostupnú autom?

Posledný týždeň sme kalkulovali hlavne s týmito dvoma alternatívami, samozrejme okrem toho sme sledovali vývin počasia, hlavne dažďa. Vtáčnik má 1346m, pred pár rokmi sme v poľnom dni na Skipperovku spravili Vendu Brdy na Toku (JN69WQ). Teraz bol Venda “portejblovať” v Grécku, takže sme sledovali ohlásené kóty ešte ďalej na západ. A tu otázka: doletí to na Kozákov, Koráb, Třebouňský vrch a ďalšie kóty na západe Čiech z drôtovky na Vtáčniku? Všetko by to bolo o desiatky km ďalej ako na Tok. Alebo pôjdeme na Skalku, zoberieme smerovku, a budeme dúfať, že ten signál tam doletí? Len zasa Skalka je o ďalších 30 km ďalej a tiež o 110 m nižšia ako Vtáčnik. Neprejaví sa to na sile signálu?

JN98HO – Vtáčnik

JN98LR – Skalka

Nakoniec rozhodlo počasie – ohlásené lokálne dažde a búrky preklopili misky váh na stranu Skalky a istotu strechy (auta) nad hlavou.  Balíme plné auto techniky a ďalšieho vybavenia a na Skalku prichádzame hodinku pred závodom. Prvú staviame smerovku (prvýkrát v tomto roku), po nej ide na stožiar Skipperovka. Káblovanie nám trvá akosi dlhšie, keď pripájame stanicu k prepínaču antén, počujeme exp. Mafia, ako už volá “Výzva závod”. 17:02h – meškáme!

Sadáme do auta, zatvárame okná – začína pršať. Tak, zapnúť rekordér (najmä pri kontrole zapísaných spojení so slabými signálmi je to užitočná vec) a preskenovať pásmo. Pár km od nás vysiela Gabo Vráble z Trnovníka, minimálne 1 kanál hore dolu je teda pre nás nepoužiteľný. Rovnako aj my jemu rušíme vzdialené signály. Holt, nevýhoda blízkych expedícií. Zisťujeme, že je pomerne čisté pásmo, DX signály odrazom sú veľmi slabé, preto sa CB poľný deň dobre rozbieha. Dážď po polhodine ustal a o chvíľu je znova sucho a teplo.

Prevaha staníc je na západ od nás, smerom na východ máme zatiaľ iba expedície Mafia, Omega a Krtko. Veľmi pekný signál má Smrečok Západné Tatry, ale Emil Ružomberok /p , ani Krypto Bratislava /p neprechádzajú. Neskôr večer sa pásmo úplne vyčistí a spojenia robíme. Chlapi, ďakujeme za trpezlivosť. Všeobecne, spojenia na východ sa z parkoviska pod vysielačom robia ťažko. Parkovisko je totiž cca 15 metrov pod úrovňou horizontu, na vrchole sú budovy vysielača a samotný stožiar. Signály teda pražíme priamo do nich 🙁  O pol siedmej však veľmi pekne počujeme expedíciu Radar v lokátore KN09_ _, dokonca dávame krátky pokec a Majky Košice upresňuje, odkiaľ presne vysielajú.

Pred siedmou večer robíme prvé české stanice – Ondra Kyjov /p a Lojza Dolina /p. Lojzo je až do rána naším najdlhším spojením (201 km). Postupne preliezajú stanice z východu, s Erixonom na striedačku vybiehame z auta a manuálne pretáčame smerovku o 180° východ – západ. Tak robíme aj LQd košice /p.

Po zotmení nás prekvapuje známy hlas a strašný pileup súťažných staníc, ktoré sa vrhli ako supy na korisť  – Kaso Žilina z chalupy rozdáva bodíky. Radi sme ťa počuli, Kaso! Krátko po ňom ďalší známy hlas – Afro Trnava predsa len vyliezol na kopček a s oneskorením sa zapája do súťaže. Mysleli sme si, že okolo jedenástej, ako to býva zvykom, sa vytratia domáce stanice, no stále je však s kým robiť spojenia. Pred polnocou nás prekvapuje Venda Brdy, ktorý sa vracia z Grécka a počuje nás na maďarskej diaľnici pred Györom. Díky Vendo!

Chvíľami skúšame výzvy, chvíľami hľadáme a zachytili sme slabučký signál, ale známy hlas. Vláďo Tři Dvory! Počuje naše volanie, prepíname do USB a robíme 336-kilometrové spojenie. Vieme o tom, že na tom istom kanáli je aj Radegast aj Rotunda (možno aj ďalší), ale je to na hranici počuteľnosti.  O pol jednej teda vypíname stanicu, dávame oznam do skupiny, že o piatej budeme na príjme. Vyťahujeme spacáky a na polosklopených operadlách sa chystáme zdriemnuť. No po pár minútach prehadzovania sa konštatujeme, že ten stan predsa len rozbalíme a o 15 minút ležíme na matracoch. Dobrú noc.

Dobré ráno! Budík je nekompromisný. Za vysielačom sa brieždi, nad hlavami máme oblaky. Nechce sa nám fotiť, ledabolo sa presúvame do auta. Cestou pretáčame anténu na východné Slovensko a zapíname stanicu. Dávame výzvy a dostávam správu, od Jana Istebné: “Počujem vás”. Nechávam dlhšie pauzy, Jano viackrát opakuje kótu a lokátor a nakoniec máme ďalšie spojenie do KN08.

Opäť na západe počujeme V3D, tentokrát trochu lepšie, praje nám dobré ráno. Signály začínajú kolísať od  RS 10 po RS 35. Slnko už vykuklo. chytáme útržky slov, spoznávame podľa hlasu Radegast aj Rotundu. Mafii sa podarilo preraziť na Koráb. Pred pol siedmou na viackrát potvrdzujeme spojenie aj my (437 km) Vašek opakuje náš lokátor a kótu. Do toho na dve sekundy vletel Fousáč (Rotunda) štvorkovým (!) rádiom) ale vzápätí úplne zmizol. Máme všetky údaje od neho, len neviem či nás pobral. O chvíľu však trpezlivo potvrdzuje a najdlhšie spojenie máme zapísané (451 km): Opäť všetkým ďakujeme za spojenie a hlavne trpezlivosť. Fousáč to v popoludňajšom čete zhrnul krásne: “Také děkuji. Chvílemi to bylo vysilující, chvílemi nasírací, signály opravdu na hranici slyšitelnosti nebo žádné.”

OK, cieľ výjazdu dosiahnutý, môžeme ísť raňajkovať. Mali sme so sebou aj stôl a stoličky, ale nechcelo sa nám ho vyťahovať z auta, okrem toho, na tom veľkom stole by tá trocha jedla vyzerala celkom smiešne a Radegasti by si z nás určite robili srandu ešte dlho, hihi. Tak sme sa rozložili na múriku pri aute. Čaj, koláče, pečivo, banány a nejaké mlsnosti k tomu nám stačia.

Posledných 90 minút CB poľného dňa len dávame výzvy do prázdna. Ozývajú sa nám len stanice, ktoré už v denníku máme. Tak je čas trochu aj pokecať. Stan sa pomaly suší (v noci sme si vo vnútri dosť nadýchali a pary ráno skondenzovali, keď zrazu na vertikál začujem: “KN08_ _”. volám na Erika nech zvrtne anténu a potom ako Milan Senica dokončí spojenie, brejkujem čo mi hrdlo vládze. Na východe nás počujú a spoza Košíc robíme expedíciu Svište (184 km).

Oplatilo sa vydržať do rána. Zo Skalky sme pred pár rokmi ušli hodinu pred koncom a prišli sme o dlhé spojenia. Teraz to síce nebolo také silné, ale práve tieto vydreté spojenia majú pre nás vyššiu cenu. Jedno-dve eSka navyše by sa predsa len zišli, tak musíme už konečne  skompletizovať to dvojča… Všetko máme doma, len nie je čas naučiť sa to v kľude postaviť. Ale aj to raz bude…

Ďakujeme za všetky spojenia, tešíme na sa vyhodnotenie a na osobné stretnutia.

73!
Erixon a Marconi Partizánske
exp. Baťovan