Teplota na portejbloch

tnp_ikonaTento článok by sa dal zhrnúť do jednej vety: „Niekedy býva na kopcoch zima a niekedy býva teplo.“

Ale vôbec to nie je také ľahké, ako sa to môže na prvý pohľad zdať. V základe, keď chcete vedieť, koľko stupňov Celzia alebo Fahrenheita na kopci aktuálne máte, musíte nosiť so sebou teplomer. Niektoré kopce sú vybavené dostupným teplomerom, poväčšine však nie. Naposledy si na kopec vybavený teplomerom spomínam v roku 2009, keď sme navštívili Vtáčnik. Je na informačnej tabuli náučnej turistickej trasy, pekne schovaný pod strieškou. Tento je dielom turistov.

tnp_foto00

Pokiaľ ide o donesené teplomery, je tiež široká škála, ktoré sa môžu na kopci objaviť. Či už ide o klasické kvapalinové-ortuťové/bezortuťové, bimetalové, plynové, odporové, termoelektrické, radiačné alebo digitálne. My sme skúšali starú školu. Nosili sme klasický teplomer na okno s plastovými držiakmi. Samozrejme opotrebením sa držiaky odlepili a potom sa zrejme rozbil spodok s ortuťou, neviem kde skončil.

tnp_foto01
tnp_foto02teplomer sa balil medzi klince a ostatné vybavenie, žiadne jemné zachádzanie

Neskôr sme nosili digitálny, ktorý bol ako vzdialený senzor, ktorý posielal údaje do meteostanice. Avšak na sebe mal aj displej, kde ukazoval teplotu a relatívnu vlhkosť. Tento bol super. Presný, ľahký, avšak bol trošku väčší, ako by som si predstavoval. Jedinou chybou bolo, že sa nedal zavesiť, tak len ležal na zemi, čo nie je na meranie teploty ideálne. Chcel som z neho spraviť super teplomer, ktorý bude ukazovať teplotu tak, ako v meteo búdke, tak som do neho vyvŕtal dve dierky, prevliekol cez ne reepku a už sa dal aj vešať. V máji bol ideálne umiestnený a aj pohľadom zo stanu človek vedel odčítať teplotu. Časom však trošku pršalo a trošku fúkalo a už ukazoval kraviny. Na anténe jemná námraza a teplomer si veselo ukazuje +40°C. No asi tie dierky mu moc nepomohli. Dali sme mu ešte jednu šancu, dokonca sme ho skryli aj pod striešku, aby mu voda neublížila, ale vtedy bolo počasie, že pršalo vodorovne, vtáci chodili pešo a vlhkosť ho na total zabila.

tnp_foto03
tnp_foto04

Znovu sa u nás objavil klasický poctivý ortuťák, ktorý prežil dva výjazdy a čaká, čo s ním bude. Je veľký, nemotorný, odokrytá časť s ortuťou, už len čakám, kedy ho kde rozbijeme a bude. Že vraj je ortuť jedovatá.

tnp_foto05
tnp_foto06

Teplota je však iba číslo, ktoré vás až tak neovplyvní. Skôr vás ovplyvní pocitová teplota, kde vstupujú aj ďalšie činitele ako vlhkosť a rýchlosť vetra. Potom prichádza pocit chladu, ktorý je na portejbli neželaný a treba s ním niečo robiť. Spôsobov je veľa, najlahšie je zapnúť elektrický ohrievač, za ktorým niekde vonku buble elektocentrála alebo je priamo napojený na sieť 230V. Niektoré expedície sú vybavené pevným zázemím a kachlami na tuhé palivo. Na začiatku založia oheň a potom počas portejblu len prihadzujú drevo do kotla. Parádna činnosť, keď je niekto menovaný za majstra kurenára, často to chodí štýlom: jedno polienko do kotla = jedno poldeco do seba. Po čase však topičovi je až veľmi teplo, aj keď v premrznutej búdke je “len“ +15°C! Ďalší spôsob je naštartovať auto a počkať, dokým sa zahreje motor a kúrenie fúka teplý vzduch. Stane sa však, že účastníka na kopci prekvapí tuhá zima natoľko, že minie takmer celú nádrž paliva na kúrenie a modlí sa, aby mu zjazd z kopca po prvú benzínku vyšiel. Pre chudobné expedície bez vymoženosti otočenia gombíkom ostáva buď založiť oheň alebo sa napiť niečoho teplého ako čaj alebo káva. Rozhodne neodporúčam požívať alkohol, je to len klam. Človek má pocit tepla, ale skutočne ide len o roztiahnutie žíl a unikanie tepla z organizmu. S tým ohňom to býva ťažké, keďže nevysielate na svojej záhradke, ale na cudzej. Samozrejme ¾ roka vysielate za mokra, vlhka alebo dažďa, takže suché drevo nenájdete a voziť ho so sebou nebudete. Čo sa týka čaju a kávy, tak kávu ste už vypili poslednú okolo 17:00 a už si nebudete robiť ďalšiu, však by ste v noci nespali. Okrem EBH sa chodí na kopce aj vyspať, no nie? Ja som jeden rok chodil na portejbl len kvôli tomu, aby som sa dobre vyspal, ráno som nemal najmenšiu chuť na vysielanie. Čaj je podľa niektorých ľudí len pre chorých, takže je jasné pri čom to zase skončí. Na zdravie!

tnp_foto07niektoré kopce na Slovensku sú vybavené svojím teplomerom a tiež ďalšími senzormi, avšak odčítanie hodnôt nie je také jednoduché. Sú totiž digitálne, s prenosom bohvie kam a často krát sú súčasťou iných objektov.

Ďalšia vec, ktorá vás na portejbli ovplyvní sú protistanice. My často referujeme nižšie hodnoty teplôt ako bežný kopcový priemer a potom keď vám niekto na ďiaľku hovorí, že má v aute príjemných 23°C, tak len ťažko ostanete chladnými (a slušnými). Náš rozsah teplôt, v ktorých sme pracovali je široký. Najviac to bolo asi na Martinských holiach, kde sme do rána mali +18°C, ležali sme v otvorenom stane len tak na spacákoch v krátkom tričku a krátkych nohaviciach. Cez deň bolo +33°C a ani Brčova 120tka sa nechcela driapať do kopca, čo jej bolo teplo. Najmenej sme zažili -10°C na Malej Fatre. Zmrzlo takmer všetko. Stan, káble, veci na oblečenie, guláš v plastovej dóze, úsmev na perách. Jedine pálenka nezamrzla. Chvala bohu.

Ale je fajn, keď vám niekto povie, že má luxusnú teplotu v bivaku. Hovorí to s úsmevom na perách a úsmev predsa zahrieva. To by ste neverili, akí sú radi, keď vám môžu povedať, že u nich je pekne teplúčko. Najviac som asi počul od expedície na Děčínskom Sněžníku a to rovných +33°C. Trenková teplota! Takéto avízo zahreje aj nás v premrznutom stane, lebo sa už smejeme, krútime hlavami, ako to môžu vydržať. Na druhej strane sa sami seba pýtame, čo robíme zle a kde je asi u nás chyba? No tak radšej na zdravie!

Naposledy doniesol Mišo tento skvost a hovoril, že pre našu expedíciu bude tento teplomer ako šitý na mieru – teplomer pre mrazničky!

tnp_foto07a

Neďaleko teploty sa pohybuje aj vietor. Ten vie veru napáchať rôzne škody. Od premrznutých rúk, cez slzy v očiach, až po dolámané stany, roztrhané plachty a dolámané antény. Presné informácie o vetre ani nemáme, ale rozdiel medzi vánkom a víchricou sa dá rozpoznať veľmi ľahko. Keď sedíte v tráve v 1600 metroch a len sem tam sa pohne vzduch, aby privial čerstvý vzduch, tak je to vánok. Keď ale neviete chodiť po vrchole, lebo vás vietor chce zhodiť na zem, vertikálnu anténu ohýba do pravého uhla, vlajka na anténe je stále našponovaná a perfektne vyrovnaná, tak vtedy je to víchrica. Ručný anemometer chcem už dlho, avšak stále ho nemám. Ale aj tak ten bežný je len do 20m/s. Nárazy 20m/s asi už zažívame bežne, raz v marci s vyhláseným meteorológom, ktorý má rád blesky sme prežili noc na kopci, kde fúkalo 27m/s a museli sme sa v noci sťahovať, aby to nedolámalo stan.

tnp_foto08
tnp_foto09

Zrážky väčšinou neriešime, preto takéto (dlhodobé) zrážkomery ani nepotrebujeme. Teda keď sme na vrchole a už ležíme v hladine alfe, tak ich neriešime. Jedinú starosť nám robia, keď ideme turisticky na kopec. To asi nikto nemá rád, keď má prísť na miesto a už je zmoknutý ako kura. Samozrejme ho tam nečaká vyhriata chata, ale len robota a zima. Keď ideme naspäť domov, tak osobne mi je to jedno, čo padá. Viem, že v aute pod kopcom mám suché veci a koľko krát aj teplý čaj, takže pohoda. Alebo naopak, v lete, keď bolo hnusné teplo, tak som vedel, že budem spotený až na zadku a že cestovať 2 hodiny nebude bohviečo, tak som si pripravil 10 litrov vody v kanistri na opláchnutie. Voda sa pekne vyhriala a bola super sprcha.

tnp_foto10

Slnko a teplo. Áno, môže byť. Až dokým niekto nezaspí na kopci na slnku a chytí úpal alebo úžeh.

tnp_foto10a

tnp_foto11vlhkosť, mráz a vietor dokážu naozaj čarovať.

Sú však aj podmienky, ktoré dokážu nahnať strach, ale nakoniec to dopadne viac ako dobre. Raz som sa objavil nad jednou chatou, kde som si vykopal takýto záhrab. Zhruba pol metra snehu. Nahádzal som ho k stromu, smerom na juh, odkiaľ fúkal silný vetrisko. Zahrabaný ako krtko, o nejakom vetre som ani nevedel. A že bolo -1°C tiež moc neviem, lebo prišiel chatár s horúcou kapustnicou v termoske a pol litrom horca. To sa vám zaspávalo, aj keď ten výsledok za veľa nestál.

tnp_foto12

Posledný rok sme nosili tento kahanec, ktorý nám pripomínal jedného človeka. Na prevládajúce podmienky na kopci to bolo až nadpriemerne teplé miesto, ktoré tento kahanec ohrieval. Preto, keď sme ho hľadali, tak sme ho nachádzali aj takto.

tnp_foto13pôvodne bol položený na 3 hrudách snehu.

tnp_foto14teplom sa “zahrabal” asi 30cm hlboko

Koniec koncov, vždy treba zvoliť vhodný teplomer, hygrometer, zrážkomer, anemometer, barometer a iný ukazovateľ stavu počasia. Najdôležitejšie je vyraziť na kopec a zavysielať z neho.

tnp_foto15

KasoZA

 189 total views,  1 views today

Tento obsah bol zaradený v AKTUALITY. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*