Na tohtoročný CB poľný deň som sa vydal na rozhľadňu Radošinka pri obci Šurianky. Keď som už mal rozhľadňu na dohľad, hneď som videl, že tá vysoká vec, čo stojí vedľa rozhľadne, nemôže byť nič iné ako CB anténa na stožiari. Vedľa auto, a pri ňom bezpochyby ďalší účastník blížiacej sa udalosti, na ktorú sme sa už viacerí dlhšie tešili.
CB poľný deň, alebo inak CBPD sa mal o pol hodinku začať. Takto som sa zoznámil s Filipom Cabaj. Prebehla priateľská debata o všetkom možnom, ale hlavne teda o technike, ktorú používame a musím podotknúť, že Filip mal celú svoju zostavu perfektne vymyslenú. Počnúc vlastnoručne vyrobeným stožiarom, až po veľmi sympatickú napájaciu jednotku o malých rozmeroch, ale veľkom výkone vrátane viac výstupov 230V, ale aj 12V.
Filip mi chcel kótu prepustiť, keďže som na ňu bol v avíze SCBR nahlásený, ale ja som nechcel. V rámci hesla “Kto neskoro chodí, sám sebe… nemá kde anténu postaviť” som toto riešenie odmietol, a hľadali sme iné. Filip si spomenul, že 15km ďalej je ešte jedna rozhľadňa – Rozhľadňa Urmince, nachádzajúca sa hneď nad obcou Urmince. Vybavil mi aj kontrolný telefonát s Petrom Urmince, a keďže ten sa tam dnes nechystal, tak som toto riešenie s radosťou prijal. Bolo už 17:05 a závod už začal. Bohužiaľ spoločnú fotku s Filipom sme si nespravili. Vyrazil som ďalej.
Ďalšiu vysielaciu kótu som bez problémov našiel, a takisto bez problémov rozložil anténu – polvlnnú drátovku na laminátovom stožiari od Spiderbeamu. V aute som zapojil malý ventilátor na 10Ah powerbanku, bez čoho by som asi “zdechol”. Bolo bezvetrie a dobrých 30°C. V aute k tomu určite pár stupňov navyše. V éteri to už fičalo, tak som sa hneď zapojil s výzvami…
Prvé spojenie chvíľu po 18-tej s Janom Nové Zámky na Trnovníku. A už to išlo ďalej. Expedície Horec, K9 a stálica CB súťaží Milan Senica na Veľkej Javorine. Vravím si, celkom slušné. Drátovka na horných kanáloch vyladená PSV 1:1. Mal som to tak nastavené už od posledného portejblu, a jediné, čo bolo treba spraviť, bolo zavesiť ju na stožiar. Ehm… teda prilepiť aby som bol presný. Fixujem jednotlivé segmenty stožiaru lepiacou páskou, aby sa mi neposkladal, ak by začalo fúkať, a žiarič som prilepil tou páskou vždy v spoji jednotlivých segmentov. Vyskúšané a funkčné.
Vôbec som nedúfal v nejaké rekordy. Nadmorská výška 241 m n.m., a takáto jednoduchá anténa predsa len nie sú športové náradie „s ktorým sa ide až na bedňu“. Ako výhodu tejto zostavy by som spomenul veľmi krátky cca 2 metrový koax, a teda straty asi nula celá nič. Používam H155.
Rekordy sa ale konali. Moje rekordy!
Po ďalších relatívne kratších spojeniach, niečo po pol siedmej večer, sa zrazu výrazne zlepšili podmienky šírenia a na druhej strane Jarda Koštice /p Dlouhá Louka s reportom 47. Ja som dokonca dostal 55!
Hneď ťukám na QTH locator a bác ho tam: 401km. Môj rekord na drátovku! Pár ďalších kratších spojení s ďalšími stálicami ako Marconi, Zebra Senica, alebo Mafia a potom zase signály ako z dela a znova to bolo tam. Expedícia Tuto /p Studenecký vrch. Dávam 5 a dostávam 5. Neuveriteľné! Na toto, ako lenivý autoportejblista, nie som zvyknutý. Utieram orosené „brejličky“, hihi. 436 km a môj rekord opäť prekonaný. Nemal som to ani čím zapiť. Nieže by som sa sťažoval, ale o dve minútky už zas… Napínam uši, lebo sa mi to nechce veriť. Expedícia Rotunda /p Čerchov a znova 401 km. Dávam krásnych 43 a dostávam 59. V duchu chválim moju drátovku. Lieta to parádne. Aj keď viem, že najväčšiu zásluhu na tom majú momentálne podmienky. Následne hneď za sebou ako z guľometu expedície Matej, Habanero a Kysuca.
Potom prišiel čas aj na večeru vo forme švédskych stolov.
Potešila aj debata so Stanom z Dolného Trhovišťa. Zo západu sa ozvali Pepa Zlín aj Karel Zlín, ktorý dokonca kvôli CBPD postavil anténu na Kohútke, a to na Slovenskej strane, aby bol platným súťažiacim. Karle díky! Ešte sa podarilo krásne spojenie na východ, na Expeíciu Fábia /p Uhornianske sedlo. Tiež sa mi tuším táto lokalita podarila prvý krát. Reportami medzi 3 a 4 sa to cez tie kopce a z môjho krtinca podarilo. Podmienky ale neboli večné, tie najlepšie trvali približne hodinku a pol. Viacerí sa pochválili, že majú ešte viac spojení cez 300 alebo 400km. Ja som bol ale nadmieru spokojný.
Rozhodol som sa potiahnuť až do konca závodu, a teda do nedele 9:00. Po polnoci som si ustlal na zadnej sedačke. Ventilátor som už mohol vypnúť. Bola veľmi teplá, skoro tropická noc. Portejblisti na kopcoch hlásili cez 20°C, čo je super. Tiež som spal iba tak v tričku. Teda nespal :). O jednej v noci návšteva nejakých odídencov z miestnej diskotéky. Samozrejme v náladičke, veď prečo nie. Keď odišli, tak druhý pokus o spánok. O druhej v noci dofrčali dve štvorkolky v kategórii „zmiešané páry“, a usúdili, že momentálne najlepší nápad je túrovať obe štvorkolky pri rozhľadni. Veď chápem, v noci sa motor neprehreje tak ľahko ako cez deň, keď je 35. Tiež som motorkár, a tiež som bol mladý, tak som to bez reptania vydržal až kým odišli. Asi v obave, že im už dochádza palivo. Inak mali veľkú pasiu z mojej antény, tak som si vypočul pár skoro vtipných poznámok.
Kto ešte nemá skúsenosti – takto to chodí v noci po rozhľadniach :). Mám podobné bohaté skúsenosti aj zo Šianca. Zdriemol som si asi do pol piatej, a po tom, ako som na seba vylial pri svitaní bandasku studenej vody som zapol vysielačku.
Východ slnka na Rozhľadni Urmince.
Spravil som ešte Mariána Michalková, Tuláka Prievidza, Petra Kremnica a osem opakovaných spojení, čo je v CBPD v druhej etape povolené. Dúfajúc, že mi tá výdrž až do rána pomôže v celkovom hodnotení, som začal krátko pred deviatou baliť.
To je všetko, priatelia. Dúfam, že vás článok odo mňa po dlhej dobe poteší alebo hádam aj trochu poučí :).
73 a dobrú noc, prípadne pekný deň – Alan Trnava
Pozn. red.
Článok o Alanovej anténe nájdu členovia SCBR v najbližšom CB REPORTe, ktorý vyjde koncom mesiaca.
