CBPD #4 – Slovenský pohádkový CB poľný deň na Smrekovici

Aj keď tento rok Corona plány trochu menila, naplánované CB závody ostali viac menej istotou. Na Slovensko sme síce pred Slovenským CB poľným dňom už cestovali druhýkrát, ale však opäť trošku s otáznikom, či vôbec vycestujeme a za akých podmienok sa vrátime. Všetko však klaplo, a tak sme si mohli užiť rodinu i vysielanie.

Kóta na závod bola istá, ale pre istotu sme si na internete preverili situáciu. Na Smrekovici bolo štátom pridelené karanténne miesto, no internet už v letnom období bol plný fotiek z túr, výletov, hotel fungoval, tak nebolo čo riešiť. Zapísali sme svoj výjazd a tešili sa, lebo i počasie malo byť krásne. V sobotu doobeda sme do auta doložili potrebné drobnosti, naobedovali sa, Terku uložili do postieľky a pomaly sa vydali na kótu. Pred Ružomberkom sa nám cesta nejak začala červenať a tak sme pustili navigáciu, ktorá nás prehnala cez kadejaké skratky mestom a priviedla nás za dllllhú kolónu. Výborne, žiadna časová strata a za chvíľu sme šli do kopca, 1500m bližšie ku hviezdam. Cestou sme stretli dosť áut, čo na tej úzkej ceste nie je veľmi príjemné. Parkovisko u hotela bolo takmer plné, ČR:SR – 50:50, dokonca na chate bol i nejaký detský tábor.

Auto sme zaparkovali u chodníčka, ktorý vedie k nášmu tradičnému miestu u lanovky a vzali prvú várku výbavy. Po chvíľke sme boli na mieste a čakalo nás tu pár prekvapení – nepokosená tráva, na betónovom mieste u antoníčka drevené sedenie, dve terénne autá, jedna maringotka a ľudia.  Zložili sme náklad a išli sa opýtať, či tam na noc môžme ostať. Obyvatelia maringotky mali na starosti ovce, ktoré večer nahnali do blízkej ohrady a nakoľko nám ovce, ani pes, ani človek v maringotke na vysielanie nevadí, tak sme na kopci ostať mohli. S Honzíkom sme mali v pláne, že sa hneď vrátime  po druhú várku výbavy. Nechceli sme tam však veci nechať bez dozoru a tak sa vrátil sám a ja som zatiaľ stavala zázemie. Honzík sa po návrate pustil do stavania antény a za chvíľu bolo hotovo. Slnko pekne hrialo, schovali sme sa do tieňa a posedeli chvíľu. Autá z kopca odišli, Honzík sa vybral ešte pre istotu do auta pre jednu baterku a preparkoval na parkovisko. Po ceste späť stretol pani s terénnym autom, ktorá mu ponúkla elektrinu z maringonty, že na čo sa bude ťahať s baterkami. Bohužiaľ nemali sme so sebou menič a tak sme za ponuku poďakovali, ale bohužiaľ sme ju nemohli využiť….keby človek vedel…

Pred 17:00 sme zapojili celú vysielaciu sústavu, všetko skontrolovali, urobili kontrolné spojenia. Všetko hralo úžasne, dokonca i podmienky boli nádherné, žiadne rušenie. Závod sme začali hneď v prvú minútu spojením do Žiliny, potom k susedovi na Krížnu a kúsok ďalej na Javorinu. Chodilo to naozaj pekne a na pásme bolo i super veselo. “17:18 presne, 2-3 zrnka hore-dole” na presýpacích hodinách exp. Krtko pobavili v úvode :) Odišli sme z Krušných, nik nás tam nezaskočil, a tak sme dlhé spojenia veľmi nerobili, nebolo s kým. I mnoho staníc sa “sťažovalo”, že by chcelo Pohádku z iného QTH, no to až nabudúce. Už po hodine vysielania sme však vedeli, že podmienky sú rozhodne lepšie ako počas EBH a českého LPD, čo sa nám rozhodne páčilo. Do denníka sme zapísali i pár českých staničiek. Medzi prvými bol Karel Tršický, dovolali sme sa do Rožnova, Karvinej, Zlína, Olomouca, no najďalej na Chocholu. Honzík stále pozeral na stanicu a po čase prehlásil: “Nulové rušenie, to si musím normálne vyfotiť.” A naozaj takto sme vysielali viac-menej celý čas.

… Pred odchodom z domu mama vytiahla z mrazničky svadobnú výslužku, ktorú dostala.
V krásnom teplom počasí cestou koláčiky rozmrzli a boli k našej tradičnej káve o 17:00 výborné ….

… Dôkaz spomínaného nulového rušenia …

Počas nášho vysielania sa nenudili ani v Stankovanoch. Babička s dedom objavili moju starú trojkolku a Terka sa ju hneď odhodlala vyskúšať. So šlapaním bojovala vraj len chvíľku a páčilo sa jej i cúvanie. Nedala inak a trojkolku sme si museli odviezť domov do Sulejovíc :)

Pred polnocou stále pribúdali nejaké tie spojeníčka, o ktoré sa na jednom kanály niekoľkokrát delili i s exp. Dunajec a exp. Baťovan. S Davidkom sme viedli rôzne veselé diskusie, čo pritiahlo pár nových volačiek. Minútu po polnoci sme mali posledné spojenie a tak sme to o 00:30 vypli a rozhodli sa oddýchnuť. 

… Večerná romantika …

… Dopĺňanie energie počas vysielania …

Nakoľko vieme, že ráno už veľa spojení neurobíme, tak Honzík natiahol budík na 6:00. Aj keď nás slniečko a teplo unavili, ešte chvíľu sme počúvali, ako nám vedľa cinkajú ovečky, občas štekne strážny Dunčo, zakašle bača, ale spalo sa dobre. V stane sme mali do rána 14°C, čo bola krása. Honzík spal odkrytý a ja bez mikiny len v tričku s dlhým rukávom, čo je dosť čo povedať, keďže som zimomravá. Príjemným prekvapením a nabudením bolo ráno počúvať Klínovec. Bohužiaľ však len spojenie, ktoré robil s Matesom Brno a nakoľko bolo dlhšie, podmienky následne spadli a na nás sa nedostalo. Proste zmizol, a tak sme ráno zapísali ešte 2 české a 1 slovenské spojenie a pred 8:00 stanicu vypli a pustili sa do balenia.

… Krásne slnečné a teplé počasie hneď od rána …

… Honzík zniesol do auta prvú záťaž …

Po návrate som už mala takmer zbalený stan, zbalili sme zvyšok a všetko už na 1x zniesli do auta. V prístrešku dole u parkoviska sme si dali ešte rýchle raňajky a vybrali sa späť do Stankovian. Pred domom nás hneď privítala Terka so slovami: “Mami, koukej. Na této trojkolke si sa vozila ty, keď si bola malá. Koukej, takto točím, takto couvám!” No nadšená, spokojná a my sme boli tiež spokojní so super závodom. Ďakujeme všetkým za každé jedno spojenie, parádnu zábavu, babičke a dedovi za stráženie a budeme sa tešiť opäť naslyšenou!

Za exp. Pohádka
Honza Sulejovice CL-50
Mirka Stankovany Sulejovice CL-93

343 total views, 1 views today

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY. Zálohujte si trvalý odkaz.