Aj keď tento rok Corona plány trochu menila, naplánované CB závody ostali viac menej istotou. Na Slovensko sme síce pred Slovenským CB poľným dňom už cestovali druhýkrát, ale však opäť trošku s otáznikom, či vôbec vycestujeme a za akých podmienok sa vrátime. Všetko však klaplo, a tak sme si mohli užiť rodinu i vysielanie.
Kóta na závod bola istá, ale pre istotu sme si na internete preverili situáciu. Na Smrekovici bolo štátom pridelené karanténne miesto, no internet už v letnom období bol plný fotiek z túr, výletov, hotel fungoval, tak nebolo čo riešiť. Zapísali sme svoj výjazd a tešili sa, lebo i počasie malo byť krásne. V sobotu doobeda sme do auta doložili potrebné drobnosti, naobedovali sa, Terku uložili do postieľky a pomaly sa vydali na kótu. Pred Ružomberkom sa nám cesta nejak začala červenať a tak sme pustili navigáciu, ktorá nás prehnala cez kadejaké skratky mestom a priviedla nás za dllllhú kolónu. Výborne, žiadna časová strata a za chvíľu sme šli do kopca, 1500m bližšie ku hviezdam. Cestou sme stretli dosť áut, čo na tej úzkej ceste nie je veľmi príjemné. Parkovisko u hotela bolo takmer plné, ČR:SR – 50:50, dokonca na chate bol i nejaký detský tábor.
Auto sme zaparkovali u chodníčka, ktorý vedie k nášmu tradičnému miestu u lanovky a vzali prvú várku výbavy. Po chvíľke sme boli na mieste a čakalo nás tu pár prekvapení – nepokosená tráva, na betónovom mieste u antoníčka drevené sedenie, dve terénne autá, jedna maringotka a ľudia. Zložili sme náklad a išli sa opýtať, či tam na noc môžme ostať. Obyvatelia maringotky mali na starosti ovce, ktoré večer nahnali do blízkej ohrady a nakoľko nám ovce, ani pes, ani človek v maringotke na vysielanie nevadí, tak sme na kopci ostať mohli. S Honzíkom sme mali v pláne, že sa hneď vrátime po druhú várku výbavy. Nechceli sme tam však veci nechať bez dozoru a tak sa vrátil sám a ja som zatiaľ stavala zázemie. Honzík sa po návrate pustil do stavania antény a za chvíľu bolo hotovo. Slnko pekne hrialo, schovali sme sa do tieňa a posedeli chvíľu. Autá z kopca odišli, Honzík sa vybral ešte pre istotu do auta pre jednu baterku a preparkoval na parkovisko. Po ceste späť stretol pani s terénnym autom, ktorá mu ponúkla elektrinu z maringonty, že na čo sa bude ťahať s baterkami. Bohužiaľ nemali sme so sebou menič a tak sme za ponuku poďakovali, ale bohužiaľ sme ju nemohli využiť….keby človek vedel…
Pred 17:00 sme zapojili celú vysielaciu sústavu, všetko skontrolovali, urobili kontrolné spojenia. Všetko hralo úžasne, dokonca i podmienky boli nádherné, žiadne rušenie. Závod sme začali hneď v prvú minútu spojením do Žiliny, potom k susedovi na Krížnu a kúsok ďalej na Javorinu. Chodilo to naozaj pekne a na pásme bolo i super veselo. “17:18 presne, 2-3 zrnka hore-dole” na presýpacích hodinách exp. Krtko pobavili v úvode 🙂 Odišli sme z Krušných, nik nás tam nezaskočil, a tak sme dlhé spojenia veľmi nerobili, nebolo s kým. I mnoho staníc sa “sťažovalo”, že by chcelo Pohádku z iného QTH, no to až nabudúce. Už po hodine vysielania sme však vedeli, že podmienky sú rozhodne lepšie ako počas EBH a českého LPD, čo sa nám rozhodne páčilo. Do denníka sme zapísali i pár českých staničiek. Medzi prvými bol Karel Tršický, dovolali sme sa do Rožnova, Karvinej, Zlína, Olomouca, no najďalej na Chocholu. Honzík stále pozeral na stanicu a po čase prehlásil: “Nulové rušenie, to si musím normálne vyfotiť.” A naozaj takto sme vysielali viac-menej celý čas.
… Pred odchodom z domu mama vytiahla z mrazničky svadobnú výslužku, ktorú dostala.
V krásnom teplom počasí cestou koláčiky rozmrzli a boli k našej tradičnej káve o 17:00 výborné ….
… Dôkaz spomínaného nulového rušenia …
Počas nášho vysielania sa nenudili ani v Stankovanoch. Babička s dedom objavili moju starú trojkolku a Terka sa ju hneď odhodlala vyskúšať. So šlapaním bojovala vraj len chvíľku a páčilo sa jej i cúvanie. Nedala inak a trojkolku sme si museli odviezť domov do Sulejovíc 🙂
Pred polnocou stále pribúdali nejaké tie spojeníčka, o ktoré sa na jednom kanály niekoľkokrát delili i s exp. Dunajec a exp. Baťovan. S Davidkom sme viedli rôzne veselé diskusie, čo pritiahlo pár nových volačiek. Minútu po polnoci sme mali posledné spojenie a tak sme to o 00:30 vypli a rozhodli sa oddýchnuť.
… Večerná romantika …
… Dopĺňanie energie počas vysielania …
Nakoľko vieme, že ráno už veľa spojení neurobíme, tak Honzík natiahol budík na 6:00. Aj keď nás slniečko a teplo unavili, ešte chvíľu sme počúvali, ako nám vedľa cinkajú ovečky, občas štekne strážny Dunčo, zakašle bača, ale spalo sa dobre. V stane sme mali do rána 14°C, čo bola krása. Honzík spal odkrytý a ja bez mikiny len v tričku s dlhým rukávom, čo je dosť čo povedať, keďže som zimomravá. Príjemným prekvapením a nabudením bolo ráno počúvať Klínovec. Bohužiaľ však len spojenie, ktoré robil s Matesom Brno a nakoľko bolo dlhšie, podmienky následne spadli a na nás sa nedostalo. Proste zmizol, a tak sme ráno zapísali ešte 2 české a 1 slovenské spojenie a pred 8:00 stanicu vypli a pustili sa do balenia.
… Krásne slnečné a teplé počasie hneď od rána …
… Honzík zniesol do auta prvú záťaž …
Po návrate som už mala takmer zbalený stan, zbalili sme zvyšok a všetko už na 1x zniesli do auta. V prístrešku dole u parkoviska sme si dali ešte rýchle raňajky a vybrali sa späť do Stankovian. Pred domom nás hneď privítala Terka so slovami: “Mami, koukej. Na této trojkolke si sa vozila ty, keď si bola malá. Koukej, takto točím, takto couvám!” No nadšená, spokojná a my sme boli tiež spokojní so super závodom. Ďakujeme všetkým za každé jedno spojenie, parádnu zábavu, babičke a dedovi za stráženie a budeme sa tešiť opäť naslyšenou!
Za exp. Pohádka
Honza Sulejovice CL-50
Mirka Stankovany Sulejovice CL-93
