Podzimní éter 33 roku pána 2013…

…alebo strasti a radosti spojených expedicií Kysuca a Kopernikus.

Blížil sa pomaličky koniec roku a ja konečne som sa mohol začať hýbať( chodiť bez barle ). Konečne ! Dôvod je v tom mojom nešťastnom úraze zo začiatku roka ( vyvrtol som členok ale – parádne ) . I vtedy riekol som : „ Sezóna v prdeli , ale záver si užijem poriadne“.

Na túto rádoby oslavu som si vybral v podstate v poslednom možnom termíne a poslednú veľkú udalosť na CB pásme a to Podzimní Éter 33 počas 21. a 22. dňa jesenného mesiaca školského, v roku pána 2013. Keď bol termín známy , začali sa mi prípravy. Najprv som musel v práci prehodiť služby, potom nájsť aspoň jedného spolupáchateľa „dostatočne prašteného anténou”, čo by ma podporil v bivakovaní na kopci. Kopec som vybral jednoducho – osvedčené Petránky 850 m.n.m. lokátor JN99IJ . Naveľa namálo som získal aj prísľub parťáka a to až dvoch. Takže iste sme sa mali zúčastniť my traja: Petre Vlčince, Yogi Olešná a, samozrejme, moja maličkosť Jožo Radar. Ostatní buď nemohli (práca, zdravotný stav) alebo povedali: možno uvidíme … Videli sme 🙂

Dohodli sme sa, že spravíme spoločnú expedíciu zloženú z členov dvoch expedícií. Tak vznikla spojená expedícia Kysuca a Kopernikus. Pod týmto názvom som nás aj prihlásil do závodu a následne sme sa stali hrdými vlastníkmi volacieho znaku ES-12. Keďže som bol v švungu, navrhol som všetkým domasedom, že spravíme zároveň aj gulášku. Ako som povedal, tak som aj spravil. Telefónom, internetom, éterom som dal na vedomie že na PE33 roku 2013 spojené expedície budú podávať guláš a čapovať pivo. Ako sa blížil termín závodu, dostal som ešte jeden praštený nápad: vyrobím stožiar na anténu. No a myšlienka skutkom sa stala. Pomoc poskytol Peter Vlčince, u ktorého sme to moje monštrum dali dokopy. Je vyrobený z štvoruholníkových železných joklov ,čo sa zasúvajú do  seba, podopretých štvornožkou a ukotvených dvoma sadami lán. Peter pomohol aj s celou výrobou a vyriešil mnohé technické detaily, na ktoré som akosi nemyslel. Vznikol stožiar o 9,5 m výške a úctyhodnej váhe (odhadom do 45 kg.). Keďže Peter bol natoľko šikovný , že stožiar stihol dokončiť do závodu , rozhodli sme sa ho vyskúšať.

V prípravnom tempe stavba stožiara, nákup surovín na guláš, skladaním vybavenia na závod, šírenia dobrej zvesti , … mi vrásky začalo robiť počasie. Zo dňa na deň , sa horšilo a tej vody, čo sa hodí že vraj len na umývanie, pribúdalo. Následne sa cesta na kopec stávala zo dňa na deň nezjazdnejšia a problematickejšia. Po niekoľkých konzultáciach s Jožkom-Yogim Olešná Yogi navrhol odskúšanú kótu nad Čadcou. Po zvážení a získaní všetkých dostupných údajov z internetu, sme zmenili QTH na závod. Novým stanoviskom sa stala Briava 820m.n.m. , QTH JN99JJ . Po uverejnení zmeny na internete začalo všetko vypadať skvele. Dokonca prisľúbili domasedi, že nás prídu pozrieť. („Povedali že mu hráli” ). I konečne nadišiel deň „D“ a ja som sa zastavil po Petra Vlčince v jeho domovskom QTH v Mojšovej Lúčke. Tu sme naložili stožiar, centrálu, spacáky , drevo a mnoho iného „potrebného“ príslušenstva. Cestou v Čadci doplnili u čerpacej stanice LIDL potrebné zásoby poživatín, ale hlavne tekutín. Takto vyzbrojení sme sa dali mojím Bipčom (PEUGEOT Bipper TeePee ) stúpať k hviezdnym výšinám. Síce som si cestu riadne naštudoval, ale pánu GOOGLu nemôžete veriť.

Trošku sme poblúdili a museli sme sa vracať na riadne cesty . Nakoniec sme sa dostali k hotelu Husárik nad Čadcou a odtiaľ to malo byť pár desiatok metrov šotolinovou cestou . Síce na začiatku to bola šotolina, postupne sa to zmenilo v riadne rozbitú cestu , hraničiacu s tankodromom. No ocitol som sa v situácií, keď už nešlo cúvnuť a s poslednými zvyškami síl sa moje malé autíčko, za hlasného nespokojného vrčania dostalo hore k vysielačom. Tu sme síce ešte raz zapadli ale… Nakoniec sme uvideli našu túžobnú kótu a Yogim opísané vytúžené stanovisko. Bránu do lesnej škôlky a hneď za ňou, krásny prístrešok vhodný na naše nové QTH . Takže rekognoskácia terénu dopadla na jednotku, aj vďaka pomocnej navigácií Yogiho cez telefón, sme dorazili do cieľa. Mohli sme začať vybaľovať.

exp.Kysuca+Kopernikus pripravená na vysielanie

exp. Kysuca + Kopernikus pripravená na vysielanie

Nasledoval zvyčajný uvítací ceremoniál – krst QTH riadnym dúškom ohnivej vody . No potom začal koncert stavania antény a kompletovania nového QTH. Prvý na rad prišiel stožiar s anténou a koaxom. Stožiar staval Peter, ja som kompletoval anténu a rozbaľoval staničku s príslušenstvom. Medzitým dorazili na kopec aj ďalší príslušníci rodu „trafených anténou” . Menovite Jozef-Yogi Olešná a Justin Čadca-Kýčerka. Akurát včas. Pomohli nám so stavbou. Medzi iným aj vylepšením prístrešku. Stožiar stál a bol čas na prvé skúšobné vysielanie. Rýchlo sme ešte nanosili trošku dreva na noc a mohlo sa rozbehnúť typické pohodové užívanie si výletu a nového QTH. Jozef-Yogi zo šálkou kávy vyskúšal svoj nový dvojmeter (HAM). Ešte pár spojení a pomocníci museli isť domov. Ostali sme s Petrom Vlčince sami. Ja som si upravil pelech vedľa staničky a začal vlastný závod. Peter naproti tomu mi zabezpečoval kompletný servis – kafe, napájanie, dopĺňanie tekutín. Všetko klapalo ako malo: stanička , anténa a dokonca perfektne fungujúca elektrocentrála,nám vytvárala kulisu príjemného večera. Vydržali sme do 23:30 a potom nás zlákal pelech .

Každý sme zaliezli do svojho nočného úboru. Ja som si ustlal vonku a Peter bivakoval v altánku. Bolo príjemné teplúčko, oheň osvetľoval okolie a ja som vydával neidentifikovateľné zvuky o maximálnej sile, čo určite zahnali na ústup všetky medvede potulujúce sa v širokom okolí. Noc prebehla v kľude, síce okolo 3 hodiny nad ránom som sa musel nasťahovať k Petrovi, kvôli dažďu ale ráno cca 8:00 h, sme vstávali, síce dolámaní ale…ešus horúceho čaju a pár dobrôt nás dostalo do nálady.
Doobeda sa nám podarilo spojiť len s miestnymi a tak okolo 10. hodiny sme začali baliť a niečo po dvenástej sme vyrazili napäť domov. Síce riadne uťahaní , dolámaní od tvrdej zeme, ale spokojní a tešiac sa na ďalšie výlety.

Posielame pozdrav všetkým „Prašteným anténou a 73!”
Jožo Radar, Peter Vlčince ,Jozef-Yogy Olešná a Justin Kýčerka

Loading

O Marconi PE

Na CB pásme som od januára 1996. Členom Slovenského CB rádioklubu som sa stal v 1997. Som spolu zakladateľom exp. Marco Polo, neskôr exp. Baťovan. Cébečko ma sprevádza takmer všade. V roku 2008 som získal rádioamatérsku koncesiu N a v roku 2010 triedu E so značkou OM4MM. Venujem sa DXingu a kontestingu.
Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*