EBH 2020 #6 – Ako sa Exp. Matej (ne)zúčastnila EBH

A máme tu šiesty diel seriálu o EBH, príspevok zaslal Marián Strečno vedúci expedície Matej…

10 dní pred termínom EBH som bol prilepený na meteo portáloch a niekoľkokrát denne sledoval predpovede počasia pre Martinské hole. Radosť sa striedala so smútkom, ktorého bolo viac a viac, tak ako sa blížil termín preteku. Klimatický diskomfort, ktorý sľubovala ranná sobotná predpoveď, bol za hranicou, ktorú sme boli ochotní, či schopní akceptovať, a tak sa sen o romantickej noci v stane na Veternom v lokátore JN99JB rozplynul. Rada starších preto zvolila variant „B“ – lokátor JN99JC Krížava – ako nesúťažnú stanicu sťa zdroj bodov, pretože v dobrej viere, že počasie predsa len bude prajné našej túžbe, som úspešne prepásol 48-hodinový limit pre zmenu súťažnej kóty.

Starostlivo zabalené batôžteky som vybalil do auta, priložil tri metre stožiara, ďalšiu vrstvu kotvenia, dlhší koaxiál a olovený akumulátor – však auto odvezie. Pravdupovediac, aj Krížava mala na mále, pretože ma znepokojoval stav prístupovej cesty od chaty k vysielaču a niekoľko telefonátov ohľadom priechodnosti osobným autom vyznelo veľmi pesimisticky. Až Richard Martin mi vlial trochu odvahy to risknúť: „Musíš ísť ako s offroudom!“ Fajn, s prímestským približovadlom KIA RIO to nebude žiadny problém, si myslím. Terka sa vznášala ako povestná holubička, v očiach mala strach, ako keby sme mali medveďa zahryznutého v pneumatike, a ja som stratil prehľad, kde ktorá ruka patrí. „Fuj, kako, ee, bek!“ na viac vulgarizmov som nemal čas. No môžem zodpovedne prehlásiť, že cestu som žiadnou časťou podvozka nepoškodil a ani olejovú stopu nezanechal. Pred 17:30 som ešte stihol urobiť pár záberov, keď visiaca olovená opona padla a pustil sa poctivý dážď umocnený vetrom. No nebolo lepšej motivácie na spokojné štebotanie v aute.

V prvých hodinách súťaže to bol doslova boj, kto z koho a kde, ale darilo sa nám rozdávať, čo sme mali pripravené. Okolo 20:00 nás prišli navštíviť vrcholní predstavitelia rádioklubu OM3KHE – Jožko OM6AM a Fero OM6AR, ktorí sa vracali z neďalekej Veľkej lúky, kde má klub portejblové súťažné stanovište. Stretnutie sa obmedzilo len na niekoľko viet o prívetivých poveternostných podmienkach a rýchlo sme sa zmoknutí a vyfúkaní vrátili do svojich áut. Každé ďalšie vystúpenie z auta znamenalo nielen príspevok ku globálnemu otepleniu Zeme, ale aj istotu premoknutia. Je lepšie byť mokrý zvrchu alebo zospodu?

Potešilo nás premiérové spojenie s exp. Výstrkov, predstavila sa tiež nová exp. Tesla, Profi, Stopa či Bažanti, súcitný úsmev vyvolal opäť Mates Brno zo spacáku spod dažďu odolného smrečka a určite si obdiv zaslúži aj exp. Grúň z Choča. Naše očné jamky zostali prázdne, keď mi Krepi od exp. Profi oznámil, že signál tlačia do kábla 100m dlhého! A fajnovo zimno tam bolo na Chopku pri oklepávaní antény od ľadu! Nádherné spojenia boli do lokátorov KN, napr. s exp. Sírius. Tiež nás potešilo spojenie do Francúzska s Janom Tlmače /m. Západ som mal celý čas uzavretý a nebol som jediný, ktorý mal smútok na duši z tohto stavu. Nakoniec som mal ten smer odtienený premočenou staručkou kosodrevinou a severozápad TV vysielačom Krížava. Terka si už pred polnocou našla na prednom sedadle vhodnú polohu a ignorujúc svetlo i zvukové efekty sa bez zábran venovala odpočinku až do rána zasneženého.

Ja som zatiaľ robil občasné spojenia a konečne som sa dovolal aj na Tomáša Sruby na Šerlichu a veselosť priniesol aj Dežo Tichá, ktorého po štvrtej rannej hodine priviedol k vysielačke smäd, podarilo sa mi vydrieť spojenie s exp. Favorit na Salátovom kopci, ktorá robila bonusovú stanicu. Príjemné boli spojenia s neúnavným Milanom Senica i vytrvalým Strašidlom Košice.

Po 6. hodine sa opäť pásmo začalo hemžiť zahraničnými stanicami, a tak som pred siedmou usúdil, že už je čas na odchod. Nevľúdne počasie nás veru pekne hnalo pri balení antény, čo sa nám podarilo behom niekoľkých mihov oka, ale trvalo hodnú chvíľu, kým som v rukách opäť nadobudol cit a v očiach ostrosť, aby som sa mohol pustiť tankodromom dolu. Tá ostrosť aj tak nebola až tak dôležitá, pretože v hornej časti som toho k zaostreniu cez hmlu veľa nemal. Terka opäť simulovala stav beztiaže a konečne dolu pri chate sa mi podarilo uložiť ruky na správne strany.

Aj napriek zložitým klimatickým i atmosférickým podmienkam to bol zase parádny pretek i keď z našej strany bez účasti v konečnom poradí.

Ďakujeme všetkým za spojenia, za ozvanie sa a dúfame, že sme nejednému urobili našimi bodmi radosť. Dopočutia, dovidenia kamaráti.

73, exp. Matej
Marián Strečno SK-801 a Terka Strečno SK-800

Loading

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY, SCBR. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 reakcie na EBH 2020 #6 – Ako sa Exp. Matej (ne)zúčastnila EBH

  1. Jano-Korňa povedal:

    Nuz pekne biele ste to tam mali, na Butorkach o cca 400m nizsie iba prsalo a fucalo.

  2. Marián Strečno povedal:

    O rok pribalím aj snežné reťaze

  3. Mates Brno povedal:

    Pekné fotky! Pravdu povediac, my ďalej na západ sme netušili, že sa pasujete so snehom. Správa od chalanov na Chopku ma neprekvapila, predsa len boli o necelý kilometer vyššie, ale zmienka od Vás ráno ma trochu prekvapila. V Jeseníkoch jediné čo pripomínalo sneh boli malé ľadové guličky v daždi nad ránom, ale tie sa veľmi rýchlo roztopili.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*