Kontrolka na Kaktuse (EBH 2013)

Keď sme sa niekedy v zime bavili s Kasom, kam ide vysielať, vyhlásil jednoznačne, že na Veľký Kriváň. Vtedy som plánoval, že pôjdem tentokrát s ním. Chceli sme natočiť videoreportáž o šialencoch, ktorí lozia po kopcoch a do nemoty hulákajú do mikrofónu. Ako dobre, že som nakoniec nešiel…

Začiatkom mája počas stretnutia na Remate Bimbo Handlová odriekol účasť z Kaktus Majáku ako kontrolná stanica a ja som začal zvažovať tri možnosti: s Kasom na Kriváň (1700 m), sám na Kaktus Maják (800 m) alebo s pohodlia rádioklubu OM7M neďaleko QTH (250 m). Nakoniec som si zvolil Kaktus. Komplikáciou bolo, že Nautilus Handlová (čoby majiteľ chaty) bol odcestovaný v zahraničí a mne neostalo nič iné, len si na chatu pekne vyšľapať. Naložil som teda cca 20-kilový batoh s technikou a jedlom na chrbát a o 18:50 som vyštartoval od horského hotela Remata. K chate to je prevýšenie 200 m na 1,7 km, ešte že na lúke sa turistom naskytnú krásne pohľady na neďalekú Veľkú Fatru. Mierny vetrík a zapadajúce Slnko ma doviedli až ku Kaktus Majáku.

Vizualizácia môjho výstupu

Vizualizácia môjho výstupu

Pol hodinu pred začiatkom závodu som začal rozbaľovať zariadenie. Hoci kedysi na chate vo vysielacej miestnosti bolo všetko nachystané na okamžitú prevádzku, dnes si treba všetko priniesť. Okrem toho bolo treba narúbať triesky a zakúriť, trochu sa posilniť, takže až pred deviatou večer som začal vysielať. Aj tak som jedným očkom sledoval hokej (semifinále USA – Švajčiarsko, 0:3).

aby bolo teplo...

aby bolo teplo...

Stále bolo pomerne silné rušenie, takže som ani o nič neprišiel. Posledná dohoda so Števom Zvolen (organizátorom slovenskej časti EBH) a poďme na to: „Výzva na kanál, tu je slovenská kontrolná stanica Alfa 100.“ Prvým v denníku je Miro Hlohovec portejblujúci na Veľkom Lopeníku. Za hodinku je  v logu väčšina slovenských súťažiacich. Ozýva sa aj pár tých, ktorí nesúťažia, ale rozdávajú bodíky: exp. Rádiosonda /p Havran, Peter Nová Baňa /p Kostivrch, Tom Terasa Třinec /p Lysá Hora a mnoho staníc z domácich QTH. Mnohí operátori sa sťažujú na vzájomné rušenie. Hoci všetci mali signály veľmi silné (59+++), iba raz som sa stretol s krížovou moduláciou. Okrem toho sa zdvihol pomerne silný vietor, no zatvorené okná a aj okenice nepustili dovnútra nič. Horšie to mali tí praví portejblisti pod stanmi a provizórnymi prístreškami.

Vydržal som vysielať do pol druhej ráno. To už na pásme bolo čisto a spravil som spojenia so všetkými stanicami, ktoré som počul. Do tohto okamihu som zmenil 5-krát značku A-100 až A-104. Potom som nastavil budíky na pol šiestu a okamžite som zaspal. Zobudiť sa v zatemnenej miestnosti a nevedieť kde ste, to je blbý pocit. Uhlíky v krbe už len tleli, preto svetlo nebolo žiadne. Po chvíľke som sa zorientoval, otvoril okenicu a pustil slnko dovnútra.

Kým večer a v noci som menil volačku Alfy po hodine, teraz ráno som interval skrátil na 30 minút. Niektorí však zaspali alebo zbalili v noci zariadenie a už sa neozvali, no väčšina vydržala do konca. Pri jednom spojení s exp. Marco Polo počujem trepotanie stanu a hučanie vetra. Ako dobre že tam nie som. Nemám ten zvuk rád a mám strach, že na mňa niečo spadne. Kaso oznamuje, že radšej zložil smerovku a už vysiela len na vertikál, aj tak u mňa buráca 59+.  Pol hodiny pred koncom som na 30. kanáli dával výzvu a z diaľky sa ozvalo: „exp. Radegast portejbl Čerchov“. Nech som hulákal ako som chcel, ostalo to bez odozvy. Bleskovo som našiel na pásme Kasa a kričím:
„Radegast na tridsiatke!“
„To už mám…“ flegmaticky na to Kaso.
„Ale ja nie!“ odpovedám.
„Kanál 30!“ velí Kaso a už aj volá na Radegastov, no bohužiaľ bez odozvy. Rušenie už je príliš silné na nejakú normálnu komunikáciu.

Najdlhším tak ostáva spojenie s Jirkom Letovice /p Babolky (188 km). Na to, aké sú podmienky vysielania z Kaktus Majáku, je to slušné. Celkom som vo všetkých denníkoch dokopy zapísal 141 spojení, samozrejme, väčšina z nich sú opakované QSO pri zmene značky, ale to je údel kontrolnej stanice. O ôsmej vypínam a balím, o 35 minút zamykám chatu a EBH sa pre mňa končí. Už len zliezť tou strminou, kadiaľ som sa večer štveral hore.

Takže hoci si Milan Senica pred začiatkom povzdychol, že Slováci nemajú kontrolnú stanicu, podarilo sa mi snáď aspoň sčasti zalátať túto dieru. Ďakujem všetkým za spojenia a teším sa opäť dopočutia z portejblu.

Marconi Partizánske, slovenská kontrolka: A-100 až A109

Kaktus Maják JN98JS

Kaktus Maják JN98JS.


Podeľte sa o svoje zážitky z tohtoročného Éteru bez hraníc. Napíšte nám a my váš príspevok zverejníme na stránke SCBR, alebo pridáme link na vašu stránku

1,475 total views, 4 views today

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY, SCBR. Zálohujte si trvalý odkaz.

Komentáre sú uzavreté.