Tak a je to tu! Presne s týmto som v sobotu 8. augusta ráno vstával. Deň D, alebo ak chcete – deň Slovenského CB poľného dňa na ktorý som sa už tak tešil. Ale poďme pekne od začiatku…
Už nejakú dobu sa pohybujem okolo vysielačiek. Nie som odborník, ale môžem sa označiť za hobby nadšenca. Chvíľu trvá pokiaľ sa človek zorientuje v pásmach a predpisoch (preto som doteraz fungoval výhradne v PMRku, kde to na pochopenie nebolo také zložité), no keď sa do toho človek ponorí a začne čítať o anténach, o stavbe antén, pásmach, vysielaní, čo ako hobby nadšenec môže a čo nie, tak ho to tak pohltí, že chce ísť ďalej. Presne toto je môj prípad.
Vždy sa mi páčili tie vysielačky, čo si ľudia doma sami zostavili. Stôl plný prístrojov, displejov, gombíkov a svetielok. Pripadalo mi to, ako nejaké riadiace stredisko vesmírneho programu. Nikdy som tomu nerozumel, čo na čo slúži a prečo to tam takto majú naskladané, no ten pohľad ma fascinoval. Neskôr, keď už začal fungovať YT a začali pribúdať videá, kde si rádioamatéri natáčali svoj koníček a približovali ho touto platformou aj širokej verejnosti, sa záujem u mňa ešte viac prehĺbil. Informácie sa zrazu zbierali akosi ľahšie. Človek 10-krát číta, ale keď aspoň raz vidí, zdá sa to všetko jednoduchšie…
Všetko to začalo na PMR, kde som spoznal podobne ladených bláznov do vysielačiek, ako som ja. So Simonom (Hviezda-1 DT), ktorého týmto pozdravujem, som sa dal do reči. Pridal ma do skupiny, kde sa zdieľali videá a fotky z portejblov, infošky z vysielaní, rôzne technické rady a tipy. Keď som niečomu nerozumel, stačilo sa opýtať. A fórum odpovedalo. Ako čas plynul, začal som sa viac zaujímať o CB vysielačky a vysielanie v pásme 27 MHz. Samozrejme, všetko má svoje výhody a nevýhody. PMR pri turistike pripnete na batoh, vyšliapete si kopec a idete spojenia. No „lapať“ signál na túto maličkú srandu, kde často krát len malý pohyb bokom, či otočka chrbtom znamená nekonečný šum z reproduktora, to nie je to pravé orechové. Ale zaparkovať auto, naložiť na seba niekoľko kíl železa, trubiek, káblov, batérii a ťahať to do kopca, kde to treba všetko rozložiť a pozapájať – to už je výzva. No odmena stojí za to. Spojenia častejšie, čistejšie a vzdialenejšie. A ten kus drôtu na konári stromu? Tak to je hotový „gejmčendžer“.
Rozhodol som sa. Na PMR som nezanevrel, ale chcel som sa posunúť ďalej. A tak som si objednal svoju prvú CB stanicu. Nechcel som nič zložité. Rozhodovala veľkosť a skladnosť, jednoduchosť v ovládaní a samozrejme aj cena. Hľadal som, hútal, no do oka mi padla jedna úžasná ponuka – vysielačka veľkosti dlane, so šiestimi tlačidlami a k nej magnetická anténa za menej než 80,- eur. No nekúp to! Vedel som, že si to najprv musím vyskúšať, ako sa hovorí omakať a tak mi táto zostava celkom padla vhod. Dátum dňa D sa blížil a už nebol čas váhať.
Vysielačka dorazila. Bolo ju treba otestovať a prvé čo ma napadlo bolo, že som to všetko zobral nad mesto, tam som to v kufri auta rozbalil, pozapájal a vyskúšal. Všetko ide! Bol som prekvapený, koľko kamionistov som počul a aké jazyky sa vo vysielačke objavili. Turci, Nemci, Poliaci…
Posledný dielik skladačky, tak teda zapadol a ja som už len nedočkavo čakal na sobotu.
Sobota 8.8.2026
Sobotné ráno bolo ťažké. V piatok som robil nočnú a akosi som nerátal s tým, že budem unavený viac, ako by som si želal. Celé to ešte komplikoval fakt, že o 15:00 sme mali mať stretávku s kapelou, pretože o 16tej sme kolegovi hrali na svadbe v Lovči. Hovoril som si, že ak vydržím do 17:30, tak určite zaspím s vysielačkou v ruke. Manželka vedela, ako som sa na tento deň tešil. Zobrala teda synátora do mesta s tým, že ja mám „opušťák“. Mne nebolo viac treba. Zbalil som si veci na svadbu, basgitaru a šiel som do Lovče. Tam som u nás na dome pospal zopár hodín a dobil baterky. Kolega sa oženil, my sme mu zahrali, všetko dobre dopadlo a ja som teda o 17-tej fičal späť na dom, kde som už mal nachystanú vysielačku aj s doskami a logbookom.
Zapínam stroj. Stláčam tlačidlo automatického skenu a za pár sekund BUM! Počujem vravu na kanáli 35. Expedícia K9, ktorá vysiela z Vtáčnika. Skúšam brejk, ale nič. Počujem, že majú spojenie s inou protistanicou, ktorú však ja nepočujem. Vyčkávam teda na koniec spojenia a akonáhle zahlásia, že sú voľný, skúšam to. A viete čo? Mám za sebou moje oficiálne prvé spojenie v CB pásme!
Je to tam! Po prvom spojení som bol nabudený a motivovaný, tak som do vysielačky veselo kričal ďalej. Prvé bolo fajn, no chcem ďalšie. Je to ako droga, nemáš proste dosť. Po chvíli som si však uvedomil, že z miesta, kde vysielam teraz, sa už asi s nikým nespojím. Zlá poloha, auto zaparkované medzi domami a sused má obrovskú plechovú strechu. Jediný koho som počul, boli K9, no aj to len vďaka ich polohe z Vtáčnika. Neváhal som teda, zbalil veci a šiel som skúsiť iné miesto, pole nad mestom Žiar nad Hronom. Medzi Lovčou a Žiarom je jeden dlhý rovný úsek, ktorý je pekne otvorený, rozhľad na všetky strany a tak som dúfal, že by mi to mohlo priniesť šťastie. A naozaj, už po ceste na portejbl som vo vysielačke počul aj iné volačky.
Keď som odstavil auto popri ceste a zapol sken, na niekoľkých kanáloch bola dravá debate. Skúšal som brejky, aj výzvy no „prevádzka“ bola obrovská. Mal som pocit, že miestami počujem aj cudzinu, no to boli pravdepodobne opäť len kamióny. Nevadí, nedám sa odradiť. Vybral som si kanál, ktorý som počul čisto a zrozumiteľne a zameral sa naň. Čakal som, kým sa volajúci rozlúči a hneď som do toho hodil brejka. Marian Michalková z portejblu Mozoľovci ma zachytil, vyzval ma do spojenia a už to fičalo. Údaje vymenené, všetko zapísané. Potvrdzujem QSL! Ďalšia radostná grimasa na mojej tvári.
Hovorím si, že tento postup by mohol fungovať. Posilnený úspechom z druhého spojenia, opakujem taktiku. Po chvíľke to doletí, až k Janovi Nové Zámky na portejbli sedlo Kuchyňa a už som opäť v nasadení.
To je mazec! Poviem úprimne, ani som nedúfal, že sa dnes s niekým vôbec spojím. Skôr som mal v pláne len počúvať. Nasávať frázy a termíny, no posilnený a posmelený debatou so Števom Zvolen z expedície Mafia (správne exp. SCBR-35, pozn.red.), že rátajú sa vžetky spojenia a že sa mám určite ozývať všetkým, čo započujem, som to skúsil. A som za to rád. Ostré spojenia ma v konečnom dôsledku asi vycvičia najlepšie. Čas už však začal pomaly, ale isto hrať v môj neprospech. Nabitý deň a pocit, že je čas plniť si už aj rodičovské povinnosti, ma nabádali prenechať pásmo harcovníkom.
V závere som započul volanie Mareka Žiar s ktorým som pokecal ešte 20 minút a momentom, keď som pred domom odparkoval auto, sa pre mňa, bohužiaľ, môj prvý CB poľný deň skončil. Smutný, no zároveň vytešený so spojení som kráčal domov a v hlave som si už robil plány, ako a kde sa vychystám na budúcu akciu.
Ďakujem všetkým, s ktorými som sa počul. Kamráti, nech nám to lieta!
Dopočutia a73!
Jaro Žiar nad Hronom – Žiarec71.