Éter bez hraníc expedície Omega, alebo: takto to my robíme, do psej matere!
Cieľ sme si stanovili už pred tromi rokmi, keď sme si povedali, že vyhráme EBH trikrát po sebe. Väčšinou to býva tak, že keď vyhráš nejakú súťaž trikrát za sebou tak putovný pohár prestáva byť putovný a je už len a len tvoj. Toto tu vlastne píšem len preto, aby som tento sľub Števovi pripomenul, xixi.
Rozkaz znel jasne: po tom, čo sme minulý rok vyhrali z Jelenca (JN88UU), sme sa opäť mohli vrátiť na našu obľúbenú kótu Veľká Homoľa (JN88PI), odkiaľ sme vyhrali v roku 2024. Zostavu tradične tvorili hlavný operátor Gabo Bernolákovo (ex. Tatranské Matliare), gastro a catering Michal Nová Dedinka a hlavný technik a zapisovateľ Jano Jablonica (ex. Klátová Nová Ves). Máme nové, trvalé QTH, ta by sa patrilo aj pomeniť vo volačkách.
Našu výbavy sa snažíme každý rok o niečo vylepšiť. Ten minulý sme napríklad konečne vymenili koax. Že chodíme vysielať s RG58-čkou bola už trošku hanba. Po dlhom prieskume to vyhral Ultraflex 7. U nás maximálna spokojnosť aj pri veľkých dĺžkach (50m).
No a tento rok sa nám konečne podarilo vylepšiť výbavu o to, po čom túžime už od vzniku našej expedície. Janči vymenil audinku (ďakujeme za služby a nech je k nej nový majiteľ dobrý) za terénnejšie Mitsubishi Outlander. „S týmto vyjdeme až hore“, povedali sme s Jančim. Iba Mišo neveril a krútil hlavou, že to nie je šanca. Ale vyšli sme! Ako nič! A to už je čo povedať, pretože každý, kto už bol na Homoli, vie, že ten posledný úsek je tak strmý, že tam už aj kamzíky nadávajú. Toto je veľký game changer. Doviezť sa autom až pod rozhľadňu je iný komfort. Predtým sme pol cesty vláčili výbavu na chrbte a ruksaky mali aj 60 kíl. Baterky, to ti je strašne ťažká vec. Navyše sa človek má zrazu kde schovať pred búrkou či zimou.
V prístrešku na Homoli sme stretli hlúčik stredoškolákov z Gymnázia Ladislava Novomeského v Bratislave na výlete. Najprv na nás pozerali tak škaredo, že oni sem museli šliapať a my sa vezieme. Potom sme im ale povedali, že ideme vysielať a oni že: „Jáj áno. Rádioamatéri. To poznáme z podcastu Lužifčák.“ Tak som sa im poďakoval, že nás počúvajú, a zložil som si čiapku a okuliare aby videli s kým majú tú česť.
Hneď na úvod som sprdol Jančiho, že mal predvčerom narodeniny a kde má fľašu. Vytiahol hneď dve. Susedova domáca. Naliali sme si na jeho zdravie a gymnazisti mu ešte zborovo zaspievali „Veľa šťastia zdravia“. Smutní, že si nemôžu pripiť s nami.
Veľkú Homoľu už tak trošku považujeme za náš domáci kopec. Keď som volal na Lesy Modra, ktoré nám vystavujú povolenie na vstup autom, hneď ma vedúci pán Gaiar sfúkol, ako to, že sme sa tak dlho neozvali a že nechodíme reprezentovať? Vysvetlil som mu, že sme na Homoľu kvôli pravidlám minulý rok nemohli. Navyše je dnes krásne, slnečno a teplo. To máme ako dar za to, že sme na Zimnom CB závode zmrzli viac ako Pankrác, Servác a Bonifác dokopy. Joj dodnes ma medzi polkami oziaba, keď si na to spomeniem.
Výbava je dokonalé pripravená na to, aby sme ňou ovešali rozhľadňu na Veľkej Homoli, ako premotivovaná mladomanželka vianočný stromček. Na vrchol štandardne 11-metrový DX wire a naň drôtová 5/8 Skipperovka. Niekto by povedal, že sme megalomani, keď sa vytrepeme na kopec ktorý má 709 m n.m. a na dvadsaťmetrovej rozhľadni na jeho vrchole postavíme ešte jedenásť metrový stožiar. Áno sme!
Smerovky máme tri – HB9CV. Hovoril som vám, že sme megalomani? Miško protestoval, že nám stačí postaviť iba dve, ale s Jančim sme ho prehlasovali. Veď keď už sme tu. Miško sa bráni, že nemáme dosť koaxu. Máme. Janči vzal pre istou aj starú RG58čku. Miško ďalej skúša, že nemáme dosť anténnych prepínačov. Janči zase kontruje, že máme, že vzal tri. Tuto Michal svoj boj vzdáva. Vidí, že Janči napchal do Micubišu naozaj úplne všetko. Nabudúce, namiesto hlúpostí na vysielanie, berieme suda piva a pípu.
Antény zmontujeme na zemi a pripojíme k ním rahná. Potom ich postupne po jednej vyťahujeme lanom hore a montujeme o rozhľadňu. Je to v podstate dosť jednoduché. Dvomi U-čkami ich uchytíme o kovové zábradlie. Najvyššie je hlavná česká smerovka, ktorá tieto preteky mieri na najvzdialenejšiu českú Alfu na Klínovci (JO60LJ). Pokryje ale celé západné a stredné Čechy. O poschodie nižšie je slovenská smerovka namierená presne do ucha koníka. Pamätáte si z hodín zemepisu, že mapa Česko-Slovenska vyzerá ako kôň? No tak do ucha. Pokryje celé Slovensko ale hlavne Uhornianske sedlo (KN08HQ), kde číha najvzdialenejšia slovenská Alfa. Tretí smer mieri na Suchý vrch (JO80IB). Za úlohu má pokryť východné, a časť stredných Čiech. Vertikál a druhú českú smerovku máme zapojené cez anténny prepínač do Presidenta Lincolna II. Hlavná česká smerovka a slovenská smerovka sú cez prepínač spojené s Elix Giant – táto mašinka stále dobre počúva.
Preteky začali štandardne v plnom rušení od DXov a na pásme to vyzeralo ako v prvom rade na koncerte Erosa Ramazzottiho. Taliani 59+ len také fukoty. Tuto výrazne pomohli smerovky, ktoré aspoň trošku odrušili: „Se bastasse una canzone tu du du du”. Podarilo sa nám v tom bordeli aj 185 km na expedíciu Marco Polo /p Jelení Hřbet JO80OA.
Všetci, čo už niekedy pretekali kategóriu M2 na KV vedia, ako sa to robí. Výhoda viacerých antén a vysielačiek je, že zatiaľ čo jedna stanica vysiela výzvu, druhá po pásme hľadá násobiče. V tomto prípade Alfy. No zatiaľ išli iba tie blízke a o tých ďalekých ani počuť. Až 23:42 konečne robíme Úhornianske sedlo v podaní expedície Volovina. Tú sa nám podarilo spraviť celkovo 3-krát. O 01:26 h sa konečne podarí aj česká ďaleká Alfa – expedícia Rotunda na Klínovci. So vzdialenosťou 387 km je to naše ODX a tiež ju spravíme dokopy 3-krát. Za mňa trošku sklamanie, čakal som, že s touto výbavou sa nám ďaleké Alfy podaria aspoň 5-krát.
Miško nasadil v popíjaní pálenky bojové tempo. Rozumiem. Musia s Jančim skoro začať, aby mohli skoro skončiť. Ráno šoférujú. Miška vyplo ako prvého. Zaľahol do auta. Potom ho išiel vystriedať Janči a od tretej do piatej som za mašinami sedel sám. Aha. Takže také auto to ti je dvojsečná zbraň. Síce ti to uľahčí veľa práce, ale nabúra to celkovú morálku v mužstve, ktoré sa tam chodí pohodlne vychrápať namiesto toho aby vysielalo. Ja, keďže som tam sedel sám a bolo mi smutno, som sa kamarátil aspoň so susedovou domácou. Keď chlapci konečne vyliezli z auta, už sa mi riadne plietol jazyk. Chceli ma vystriedať, ale poslal som ich na rozhľadňu, že vertikál a slovenskú smerovku nám už teraz ráno netreba a nech ich dajú dole.
O ôsmej to vypíname, balíme zvyšok a 9:30 máme všetko naložené v aute a ide sa domov. Kurník! Ani vytriezvieť nestihnem. Som zvedavý, ako to vysvetlím frajerke, ktorá ma čaká doma. Keď sa ma totiž včera pýtala, či na tých pretekoch budeme aj piť, odpovedal som jej tak na Procházku: „Nie.“
EBH sme si štandardne užili. Skvelé preteky! Ako som písal úvodom, cieľom bolo vyhrať ho trikrát. Budúci rok by sme sa radi zúčastnili ako kontrolná stanica. Števo Zvolen povedal, že nám rád túto úlohu zverí. A toto tu vlastne píšem len preto, aby som to mohol Števovi budúci rok pripomenúť.
Ďakujeme všetkým za spojenia a 73!
Gabo Bernolákovo
(ex. Tatranské Matliare)
SK-858
Pekne pánove! Nech to létá 73 !