Prvá polovica letných prázdnin u mňa patrí cykloturistickému podujatia Baťovianska galuska, ktorá sa koná v poslednú júlovú nedeľu. Preto akékoľvek iné záležitosti idú bokom a venujem sa im až potom. Či už je to rodinná dovolenka, alebo iné záujmové aktivity vrátane Slovenského CB poľného dňa.
V najväčších horúčavách na začiatku augusta sme na pár dní s rodinou vyrazili do Súľovských skál. Po návrate domov pozerám do kalendára a s hrôzou zisťujem, že CBPD je už tento víkend (!). Na Facebooku aj na webe preto rýchlo robím jednoduchý príspevok s pozvánkou a premýšľam, kam ísť. Okolité autom dostupné kóty sú už medzi avizovanými kopcami, na Vtáčnik s Ďurim a Erixonom sa mi nechce a tak v piatok volám Nautilovi do Handlovej s prosbou o Kaktus Maják. Evidentne už mal na víkend nejaký program, ale mám prísť vysielať. Števo s Cyrom idú niekde v okolí Zvolena, Bimbo ide na Dunaj ryžovať zlato, takže budem sám.
V sobotu pred 15-tou vyrážam. V Lidli v Novákoch kupujem niečo pod zub. Keď sa pohnem volajú mi „mafiáni“ že to prehodnotili a radi by sa pridali ku mne na Kaktus. Stretávame sa teda v Handlovej a spoločne sa nakladáme do Nautilovej Tundry. Tá má pekný nový nástrek aj s polepom.
Aby sme ju nepooškierali, nejdeme po off road trase ale „po ceste“ na Sklené a cez lúky až hore. Nič sme neoškreli, ale zato sme poriadne zaprášení. Všetko naokolo je totálne suché, vyprahnuté, hnedé… Zelenú trávu vidíme až vo vyšších nadmorských výškach.
Po príchode otvárame chatu, ja rozbaľujem a zapájam, Cyro so Števom komunikujú s turistkou z Košíc, ktorá putuje po Ceste hrdinov SNP. Dôkazom, že okolo Kaktus Majáku vedie najdlhšia a najznámejšia slovenská turistická značka, sú nálepky turistických klubov a turistov prechádzajúcich okolo. O pár mesiacov budeme asi potrebovať nové dvere, hihi.
Števo priniesol pečené rebierka, tak sa pred začiatkom vysielania posilňujeme. Hoci CBPD už viac ako hodinu beží, nič dôležité nám neutečie.
Keďže ideme spoločne z jedného miesta, použijeme opäť názov expedícia SCBR-35. V éteri je stále veľké DX rušenie a pomedzi to počujeme len blízke stanice. Až po hodine od nášho začiatku padá prvá „stovka“ – Ivan Cífer nás počuje, prelaďujeme sa na SSB a robíme spojenie 107 km.
Ešte viac sme uši naťahovali pri spojení s Tachom Trnava, ale prešlo aj to. Niekto z okolitých expedičníkov nám hovoril, že v éteri je aj Majky Košice na Uhornianskom sedle (KN08HQ). Najprv sme ho hľadali, ale nakoniec on zareagoval na našu výzvu a ďalších 135 km bolo v denníku. Sedeli sme vo vysielacej miestnosti striedavo všetci, raz pri majku, raz pri notebooku. Niekedy sme sa tam natlačili aj všetci traja…
Hodinu po zotmení nám zrazu búchal niekto na dvere. Nautilus Handlová nechal auto dolu na Remate pri hoteli a pešo pri svetle lampáša prišiel na Maják (!) Chvíľu kecáme, pripíjame na stretnutie a pekné spojenia a popritom odbiehame k vysielačke dať ďalšie výzvy. Večer robíme aj jedno „spojenie“ mimo rádiových vĺn. Cez telefón sa dohovárame s Erixonom a navzájom si blikáme lámpášmi. Medzi našimi kótami bolo takmer presne 20 km.
Súbežne s CB poľným dňom sa koná aj druhé kolo TuTofky, takže voláme aj české stanice na SSB a rozdávame body. Pred pol jedenástou večer sa nám podarí najdlhšie spojenie s Vlkom Volary (na českej Šumave) – 360 km. Chvíľami počujeme aj ďalšie stanice v západných Čechách, ale náš signál tam nepretlačíme. O polnoci vypíname stanicu a pomaly sa vytrácame do postelí.
O piatej ráno vypínam budík … a ležím ďalej. Ešte šťastie že Cyro pustil TV a zvuky ma prebrali. CB pásmo pomaly ožíva, robíme tých portejblistov, ktorí ostali do rána. Niektorí odišli v noci domov, ale ozývajú sa z domácich QTH.
Posledným v denníku je Tibor Zvolen, ktorý zavolal len 15 sekúnd pred koncom. Máme zapísaných celkom 57 spojení, z toho sme v dvoch etapách spravili 49 QSO so slovenskými stanicami. Denník expedície SCBR-35 bude v CB poľnom dni figurovať len pre kontrolu. Ostalo už len pobaliť, poupratovať a poďakovať Nautilovi za pohostinnosť Kaktus Majáku.
P.S. Všade je horúco a hlavne sucho. Keď som v nedeľu tesne pred poludním prichádzal domov, zarazil ma pohľad na neďaleký Veľký vrch (JN98FP). Takmer celý vrchol kopca (v tomto čase vždy zelený) postupne vysychá. Ak fakt nezaprší, bude aj táto lokalita IV. stupňa ochrany veľmi ohrozená…
Kaktus-Maják, krásna chata. Raz mi poslúžila, ako núdzový prístrešok, keď ma po ceste z Bralovej skaly a dole po zjazdovke na Rematu zastihla búrka. Vtedy som ďakoval Bohu, že tam stojí. A teraz už aj viem, na aké účely slúži