Aj v tomto roku sme s radosťou prijali možnosť byť kontrolnou stanicou v súťaži Éter bez hraníc. Keďže z našich končín nemáme šance EBH vyhrať ani sa umiestniť vo vrchnej časti tabuľky. Preto je tento spôsob zapojenia sa lepšie využitým časom (kontrolka má pridelených až 11 súťažných znakov, o spojenia teda nie je nikdy núdza) a zároveň pomocou organizátorom a CB komunite. Pre mňa osobne je to aj príležitosť (ak okolnosti dovolia) zobrať na kopec zopár mladých ľudí a dať im možnosť trénovať spojenia za plnej rýchlosti, priam v pile-upovom tempe. Aj keď sa nám denník neráta do samotnej súťaže, počíta sa nám do SPL aj MSR. Získame tým cenný tréning, ktorý môžeme v iných súťažiach využiť naplno.
Áno, tieto výhody a nevýhody schválne menujem a porovnávam na začiatku môjho rozprávania ako takú malú, nenápadnú reklamu na kontrolné stanice. Expedícia Omega sa už ponúkla, že po svojom vytúženom hattricku nám radi pomôžu a uvítame aj ďalších záujemcov. Je to cenná skúsenosť, ktorá vám určite dá veľa. Ak sa v tom z vás niekto našiel a vidí sa, ako by ho to bavilo, robiť každú hodinu niekoľko spojení za sebou, môže sa ozvať Števovi alebo mne, budeme len radi ak sa viacerí vystriedame.
Éter bez hraníc
Po minulé roky bola pre nás táto súťaž pomyselným štartom do sezóny. Tento rok to ale bolo inak. Pri bilancovaní a zhodnotení sezóny na konci minulého roka a pri jednej priateľskej ponuke na spojenie síl, sme si na rok 2026 dali predsavzatie zúčastniť sa všetkých súťaží, ktoré sa započítavajú do Majstrovstiev SR v práci na CB a tiež prihlásiť nás do Slovenskej portejblovej ligy. Do MSR sa započítavajú výsledky zo siedmich súťaži, pričom každá z nich sa koná v inom mesiaci, čo teda prináša minimálne sedem denníkov do SPL z možných 12, ak by sme sa nerozhodli ísť na portejbl mimo plánovaných súťaží.
Minulý rok sme v SPL zapojení neboli a preto sa nám do MSR zarátal iba deník zo Slovenského poľného dňa. No aj napriek jednému denníku sme skončili na 17. mieste z 37 hodnotených staníc, čo bol jeden z kľúčových motivačných faktorov. Ak by sme šli všetky závody, možno by sme mali šancu atakovať prvú desiatku. To je skromný ale celkom reálny cieľ pre túto sezónu. No hneď v úvode to vyzeralo tak, že to porušíme už pri Zimnom CB závode. Nakoniec sa podarilo odštartovať CB sezónu už v mrazivom januári.
EBH teda malo byť pokračovaním a povinným tréningom pred oboma poľnými dňami (český LPD aj Slovenský CB PD). Výber kóty pre našu Alfu bol od začiatku jasný – Úhornianske sedlo. Za 5 rokov mojej rádioamatérskej činnosti som vo východnej časti republiky lepšiu kótu pre CB vysielanie s dosahom na väčšinu Slovenska a pri dobrej dostupnosti autom zatiaľ nenašiel. Na druhej strane, načo hľadať niečo iné, keď toto nie je tak ďaleko, je viac na západ a nám nerobí problém párkrát do roka vám ostatným ísť naproti. Navyše, ako počas samotnej súťaže úsmevne poznamenal náš dobrý a známy priateľ Gabo Bernolákovo (ex. Tatranské Matliare): kto iný, než my, by tam mal byť ? Písmená HQ v lokátore kóty KN08HQ, pripomína anglickú skratku Headquarters, teda ústredie či vedenie. Úhornianske sedlo bolo teda dočasne úsmevne pokrstené za prezidentskú kótu.
Zloženie expedície takisto bez významných zmien, známy tandem v obsadení mojej maličkosti a Zajaca Ťahanovce tento rok doplnil jeho brat Muro Ťahanovce, ktorý chcel nakuknúť do zákulisia závodu a čo to si aj vyskúšať. Kolegovia z expedície Hnilec, ktorí s nami na začiatku roka spojili sily, sa rozhodli, že Hnilcu len tak zbohom dať nemôžu a baví ich viac súťažiť, ako robiť bonusové stanice. Svoj plán na spojenie expedícií teda po jednom závode stiahli a opäť sa vám počas EBH ozývali v pôvodnej zostave. Matejovi a Tonke z Helcmanoviec a Patrikovi Smolník ďakujeme za všetky spoločné zážitky a do ďalších CB aktivít im želáme len to najlepšie.
Na Úhornianske sedlo sa dá vyviezť autom až úplne hore, nemusíme preto dávať pozor na hmotnosť alebo limitovať našu výbavu na nevyhnutné minimum. Plán teda ako každý rok: Zajac ako šofér a ja ako zásobovač, inak povedané pojazdný bufet. Malý bonus, ak by naše chute boli nevyspytateľné, dole pod sedlom v Krásnohorskom podhradí sídlia 2 reštaurácie/pizzerie, ktoré vám rady vynesú jedlo až na vrchol, keďže 650m od centrálneho parkoviska v sedle je turistická útulňa. Na parádu! Samozrejme, treba jedným dychom dodať, že sa sem neprišlo papať, ale hlavne vysielať, hihi.
Keďže ma niektorí registrujete aj ako koordinátora slovenskej časti rádioamatérskeho programu POTA – Parks on the Air (Parky v éteri), nedalo mi pred súťažou prehľadať našu trasu, či sa nejaký ten park neobjaví popri ceste. A objavili sa rovno tri. Dva priamo v Krásnohorskom Podhradí na južnej trase a jeden v kúpeľoch Štós na severnej trase. Všetky sme teda patrične otestovali, no podmienky neboli priaznivé pre nazbieranie potrebného minima 10 QSO na platnosť aktivácie.
Po príchode na Úhornianske sedlo nasledovala obvyklá analýza terénu a hľadanie čo najvhodnejšieho miesta pre stavbu stožiara. Aj keď pôda vyzerá na prvý pohľad priaznivo, nikdy nesúď knihu podľa obalu. Hore na sedle je aj po daždi problém nájsť to pravé miesto pre ukotvenie antény. Montáž sme už vopred plánovali tak, aby sme popritom stihli vidieť aspoň časť hokejového zápasu na MS s našimi českými bratmi, čo sa podarilo. Prehra v hokeji nás nijako významne nezlomila, práva naopak. Dôvera prešla na všetky slovenské súťažné stanice s nádejou, že absolútnym víťazom EBH sa stane práve niekto zo Slovenska.
Naša činnosť kontrolky dopadla nasledovne, celkovo spravených 52 spojení s 25 stanicami. Pomer spojení východ/západ bol približne pol na pol, ale podmienky neboli také, ako pred rokom. Pozeral som sa schválne na článok z minulého roka, spojení bolo 112, teda až o 60 viac. Prekvapil nás aj fakt, že najvzdialenejšie stanice sme robili neskoro večer, skoro až v noci (exp. Omega sa podarila len niekoľko minút pred polnocou), zatiaľ čo minulé roky sa to darilo bez problémov už niečo po 20. hodine. Náš ODX bol po prvýkrát na české územie, na expedíciu Marco Polo, ktorá vysielala z kóty Jelení Hřbet, (288km).
Na EBH sa nám vzhľadom na našu polohu málokedy darí robiť spojenia do Česka, o to viac nás chalani potešili. Odporúčam túto lokalitu navštíviť hlavne priaznivcom Geocachingu, o kešky tu nie je núdza. Okolo celej Úhornej je ich vyše 100, takže ani týždeň v tejto krásnej prírode vám nebude stačiť na to, aby ste nazbierali všetky.
MDD závod
Na základe spoločného apelu prezídia z Rematy som usúdil, že v prvom rade ja, ako prezident SCBR by som mal ísť v tejto veci príkladom, a teda opäť po roku zostaviť detskú súťažnú stanicu z východu. Väčšinou sme vysielali z kóty Horný Bankov pri Košiciach, keďže termín tejto súťaže bol v jeden deň spolu so stretnutím priaznivcov rádiových vĺn, ktoré každý rok organizujem. Táto kóta ale nie je vysoko položená a priniesla chalanom vždy len lokálne spojenia v rámci Košíc.
Preto som sa rozhodol, že termín stretnutia posuniem o týždeň (aj kvôli stretnutiu na Jankovom vŕšku), aby sme decká mohli zobrať na lepšiu kótu, odkiaľ budú mať ďaleko lepšie šance a možnosti. A keďže sa v tento deň konali až 3 rôzne CB súťaže (MDD, FP a 4RO), kde inde zobrať mlaďasov, než na Úhornianske sedlo? Všetko bolo jasné, ostávalo dohodnúť sa s našimi priateľmi z Margecian a Kojšova na logistike. Stretnutie sme naplánovali priamo na sedle, my so Zajacom sme sa vydali južnou trasou z Košíc cez Moldavu nad Bodvou a Krásnohorské Podhradie, zatiaľ čo chalani vyrazili severnou trasou z Margecian cez Gelnicu a Mníšek nad Hnilcom. Expedícia sa teda stretla v zložení Matúš KVP Košice, Zajac Ťahanovce, Filip Kojšov, Matej Margecany a Michal Margecany, kde hlavnými postavami pre MDD závod boli práve Filip s Matejom a ja so Zajacom a Michalom, ktorý je ockom Mateja, sme boli po ruke ako technická podpora.
Po príchode na sedlo bolo ideálne počasie, pod mrakom, nie je horúco, tak že nám bude dobre. Zakríkli sme to, onedlho totiž začalo pršať. Chalani zo severnej trasy ešte nedorazili, dúfali sme, že kým prídu, počasie ustane. Neustalo. Naše stretnutie na sedle sa teda nieslo v štýle drive-in, ako keď si s autom idete objednať nemenovaný fastfood cez okienko. Autá vedľa seba so stiahnutým okienkom na rozprávanie, čakali sme na zmenu počasia. Keď dážď aj vietor na istý čas utíchli, rozkaz znel jasne: postaviť anténu čím skôr, kým sa nespustí ďalší lejak. Vysielať budeme v suchu priamo z auta.
Myslel som si, že mladým sa nebude chcieť a nakoniec to budeme musieť stavať so Zajacom sami. Chalani ale milo prekvapili a stavbu antény s našim dozorom a jemnou pomocou zvládli na výbornú. No čo čert nechcel, od severozápadu sa k nám z Poľska dovalila búrka, necelú polhodinku pred začiatkom závodu.
Štart sme nedobrovoľne museli odložiť a stožiar musel ísť dole, aby na seba nepútal pozornosť bleskov. Točilo sa to všetko okolo nás necelé dve hodiny, čo nám zhltlo polovicu MDD závodu. Filip s Matejom si teda zapisujú prvé spojenie až o 16:29 s Mišom Nováčany, ktorý bol na Kojšovskej holi. Chalani vysielali do konca MDD závodu a potom ešte približne prvé dve hodiny z Fair Play závodu. Spojení síce nebolo veľa, ale boli vzdialenejšie a o to viac zaujímavé, než keby sme vysielali z Bankova. Okrem Miša Nováčany na Kojšovskej holi naše vlny doleteli aj na Makovicu, kde boli na výjazde Miškovia zo Svidníka (otec so synom). Malý Miško nás veľmi potešil a milo prekvapil svojimi operátorskými zručnosťami, bolo počuť, že vysielanie ho baví a vyrastie z neho šikovný cébečkár, možno aj rádioamatér (a pritom má len 6 rokov). Takisto sa nám podarilo uloviť aj mafiánov na Bakovej Jame, organizátorov FP závodu, expedíciu Barbakan na Skalke a expedíciu Navara na Trnovníku.
Keďže si Filip s Matejom netrúfali zostať hore celú noc a my so Zajacom sme ich nechceli nútiť nasilu, okolo 20:00 mládežníci ukončili svoje vysielanie a až do skončenia Fair Play závodu som do mikrofónu hučal výzvy už len ja. Zajac ako expedičný šofér zahájil taktický spánok pri zvukoch otvoreného squelchu. Čochvíľa už budem po rokoch pauzy šoférovať aj ja, tak verím, že sa to otočí, hihi. Večer to doletelo ešte na Rákoš ku Majkymu Košice a po polnoci, kedy začala druhá etapa ešte raz na Navaru. Najlepšie na koniec, náš ODX ku Janovi Nové Zámky, 8 minút po jednej ráno cca 156 km na Sedlo Kuchyňa. Do konca závodu o štvrtej ráno už ani ťuk.
V MDD závode započítané 4 spojenia a 23 bodov, celkovo sme spravili počas všetkých súťaží 10 spojení. Denníky sme zaslali do všetkých troch závodov, ako aj do Slovenskej portejblovej ligy. Aj keď sme sa v celkovom hodnotení nevyštverali vyššie, sme radi, že sme ani neklesli a udržali si aktuálne umiestnenie. Veríme, že poľné dni to teraz trochu vyrovnajú a upevnia našu pozíciu v celoslovenskom meradle.
A malá úsmevná zaujímavosť na záver, večer keď sme čakali na odvoz pre mlaďasov, dovalil sa aj Filipov otec Peter, keď si všimol v našom stane rozvinutú vlajku SCBR, zahlásil, že aj on kedysi bol členom, po dlhšom pátraní sa ukázalo, že sa rozprávam s Dráčikom Kojšov, SK-371. Padla teda dohoda, že prídu o týždeň na Bankov, aby si po rokoch mohol obnoviť členstvo. Nielen, že sa nám ho podarilo reinkarnovať, dokonca doma našiel svoj originál členského preukazu z roku 1997. A ako noví členovia sa k nám pridali aj Filip s Matejom, už s novými volačkami Aladár Kojšov a Ahmed Margecany. Ale o tom viac v reporte zo stretnutia BANKOV. Na záver patrí poďakovanie organizátorom všetkých závodov, Števovi Zvolen za slovenskú časť EBH, Združeniu CB expedícií MATADOR s podporou CB klubu Česká Lípa za českú časť EBH, Tarzanovi Banská Bystrica za Fair Play závod a Radkovi Lichnov za 4 ročné obdobia. Poďakovanie patrí aj našim protistaniciam za spojenia a v neposlednom rade oteckom Michalovi a Petrovi (Dráčikovi) za technicko-logistickú podporu pri uskutočnení tohto výjazdu.
Dopočutia v ďalších závodoch!
73! Za všetkých volov z expedície Volovina
Matúš KVP Košice, SK-894