Generálka na Zimný CB závod 2022

Do redakcie nám dorazil aj tretí report z posledného portejblu roku. Takto nám to svojimi slovami opísal Alan Trnava…

 

V Trnave a okolí nám krásne nasnežilo a mal som z toho aspoň takú radosť ako moje deti. V posledné roky to v týchto končinách v decembri nebýva zvykom a ja narodený v deň, keď bolo mínus desať a meter snehu (no dobre.. tak pol metra), to mám proste rád.

Na sobotu 11-ho sa to už pekne nakopilo s ohláškami expedícií alebo jednotlivcov. Rozhodol som sa, že vybehnem (no dobre…tak vyveziem sa) vyskúšať techniku, vyhnať pavúka z mojej CB-búdky a naučiť sa konečne „nahadzovať“ snehové reťaze na môj Alanmobil. Veď o mesiac v termíne zimného CB závodu 2022 sa to môže zísť ako soľ.

Poobede som ešte vyvenčil deti, manželku a psa. Značne rozcvičený po sánkovačke som ako vždy na poslednú chvíľu nahádzal portejblové pomôcky do auta a vyrazil na domovskú (no dobre.. tak takmer domovskú) kótu – Šianec. Akumulátory som našťastie nezabudol dať nabíjať deň vopred a tak boli dve gélovky 7Ah pripravené vydať zo seba maximum.

Kto pozná parkovisko na Šianci, tak vie, že je to odbočka hneď z hlavnej cesty prudko do prava a navyše v trochu neprehľadnej ľavej zákrute – v smere od Hlohovca. Parkovisko je navyše šikmo dole kopcom a už som sa tam pár krát v snehu vyhrabával a vyhrabával aj pár áut bez reťazí alebo bez 4×4. Samozrejme moja Daduška (no dobre.. tak Dacia – kto by nevedel) je tiež bez 4×4, ale má veľký kufor a to jej malé nedostatky dostatočne vyvažuje. Prvý krát som si to teda len prešiel okolo parkoviska a zhodnotil situáciu. Situácia bola na vážne zamyslenie. Tak 15 cm snehu, ľadu na ploche parkoviska a pri vchode nahrnutá kopa od odhŕňača. Som ale povahou skôr hazardér ako opatrnoš. Našiel som najbližšiu odbočku a išiel sa otočiť. Vrátil som sa späť a hups ho tam. Hups dole na parkovisko to bolo OK. Ešte som si aj trochu cúvol. Ale potom som už bol v pr… v zadnici. Samozrejme odbáčal som zo suchej cesty, takže snehové reťaze som nahodené nemal. No nič, veď v pláne bol tréning. Začal som návodom na montáž. Ale to som čoskoro zistil, že podľa toho návodu to nedám. Na to som asi málo inteligent. Alebo bol málo inteligent ten, kto robil návod? Teraz už neviem :).

Skrátka a dobre „tenkrát poprvé“ to ide vždy pomaly (no dobre.. v niektorých prípadoch to ide rýchlo) a po nejakej trištvrtehodinke boli retiazky na predných kolesách a ja premočený a špinavý. Ale hrdý na splnenie prvého bodu mojej expedície do divočiny – asi 1,5km od najbližšieho obydlia :). Pozdravujem všetkých, ktorí sa šplhajú s batohmi na štíty našich hôr a vyjadrujem im silné uznanie.

Sianec_11122021_foto_1

Reťaze splnili svoju úlohu a na dve brnknutia do plynu som bol otočený a zacúvaný na vhodnom mieste na stavbu stožiaru pre CB drátovku. Opäť klasika 9m z 12 metrového laminátového spiderbeamu a na ňom moja posledná verzia ½ vlnnej „králikovky“. Všetko bolo postavené bez problémov, PSV SWR aj ČSV v poriadku, presne všetko najlepšie na stred pásma, tak ako má byť. Nič som dolaďovať nemusel.

Sianec_11122021_foto_2

Keď som už sedel vo vykúrenom aute, práve všetko pozapínal a chystal sa na prvú výzvu, tak zrazu vletela na parkovisko Škoda Fábia. Hlavou mi preletelo: „Aj keď to vyzerá na posledný model…4×4 to asi nebude mať!“. Kým sa mi tá myšlienka stačila uležať v kotrbe, tak už bolo neskoro aj pre Fábiu a videl som, že je tiež v zadnici, ako pred krátkou dobou ja. O pár sekúnd už KLOP KLOP na moje okienko s úpenlivou prosbou o pomoc. Tak som všetko pekne znova povypínal a ešte pred prvou výzvou „na kanál“ sa vydal do zimy na záchrannú akciu. Čo vám poviem… reťaze nemali, 4×4 tiež nie a do kopca to proste na tom snehu a ľade nešlo ani pomáály ani na plný kotel. Pomáhal aj ďalší okoloidúci férový vodič, ale škodovečka sa na malom parkovisku vrtela ako keby sa snažila dostať do finále Slovensko má talent :). Dva metre hore a potom tri dolu. Žiadna zo svetových strán jej nebola cudzia. Tento tanec trval dokopy tak ďalšiu trištvrtehodinu a celú situáciu zachránilo to, že som našiel rozbitú europaletu a pomocou dosiek sme čiastočne rozryli zmrznutý sneh a rozbili ľad na posledných metroch chýbajúcich k výjazdu na suchú cestu. Následne sme auto traja nejakým zázrakom, ale skôr by som povedal, že silou vôle predsa len vytlačili. A znova som bol celý mokrý od hrabajúcich kolies. Ale veď nepomôžeš blížnemu svojmu..? Jasné že áno. Človek nikdy nevie, kedy bude potrebovať pomoc on sám.

Sianec_11122021_foto_3

Poďme ale k vysielaniu. Znova vo vykúrenom aute, posilnený sladkým čajom z termosky vrhol som sa po PTT tlačidle a celý nedočkavý začal loviť po pásme. Spojenia celkom pekne pribúdali. Šianec mám veľakrát vyskúšaný a teda na CB pásme to nikdy žiadne „terno“ nebolo. Výhoda je, že je to najbližšia použiteľná kóta od Trnavy. Tentoraz to ale začínalo sľubne a aj vzhľadom na to, že som mal len drátovku sa darili celkom slušné lokátory. Z parkoviska je ale trochu zakrytý východ až juhovýchod samotným vrcholom Šianca, keďže parkovisko sa nachádza nižšie. Je to vidno aj na mapke spojení. Prístupová poľná cesta na najvyšší bod bola ale asi pre každé osobné vozidlo beznádejne nezjazdná.

Sianec_11122021_foto_4

Pre zaujímavosť vymenujem tri najdlhšie a tri najkratšie spojenia. Najdlhšie: 1. Expedice Favorit 181km, 2. Víťa Krnov 172km, 3. Expedice Dia 162km. Najkratšie: 1. Peter Červeník 5km, 2. ICS Drahovce 14km, 3. Miro Piešťany 19km. Veľmi si cením pár osožných debát s protistanicami, keď som sa dozvedel zaujímavé informácie ohľadom CB techniky a došlo aj na porovnávanie rôznych antén a staničiek. Nakoniec po divokom začiatku z toho bol príjemný večer, ktorý nebol len o naháňaní sa za výsledkom. Fotiek viac nemám. Tentoraz som si to nejak zle „zmenežoval“ a uvedomil som si to až doma. Už len dodám, že tých snehu-chtivých áut na parkovisko do polnoci vhuplo ešte niekoľko. A našťastie až na jedno, ktoré malo dostatočnú posádku na to, aby si ho vytlačili hore sami, tie ostatné boli všetky SUV so 4×4 vymoženosťou.

A pikoška na záver? No…dalo by sa povedať, že ako som začal, tak som aj skončil. Keď som to o 23-tej aj kvôli silnejúcemu nárazovému vetru zabalil a po zbalení haraburdia do auta sa bez problémov s parkoviska vyhrabal, tak som zistil, že „tenkrát poprvé“ neplatí len pre nasadzovanie snehových reťazí, ale aj pre ich demontáž. Jednu reťaz sa mi neskutočným spôsobom podarilo zamotať do nápravy za kolesom a ďalšiu trištvrtehodinku som strávil lúštením hádanky ako sa zbaviť tohto pásu cudnosti čím skôr, neblokovať vchod na parkovisko a nezmrznúť pri tom. Nakoniec som toho ježka z klietky vybral a demontáž druhej reťaze už bola po predošlej skúsenosti otázkou jednej minúty. Potom som sa už šťastne dostal domov.

Priatelia, ďakujem za spojenia a s nimi súvisiace zážitky a v novom roku dúfam čím skôr dopočutia.

73 Alan Trnava

 1,224 total views,  1 views today

Tento obsah bol zaradený v AKCIE A SÚŤAŽE, AKTUALITY, SCBR. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 reakcie na Generálka na Zimný CB závod 2022

  1. Alan Trnava povedal:

    Ahoj Stano, dlhšie sme sa nepočuli na pásme. Snáď v januári sa podarí :).
    Ak si sa pobavil, tak článok splnil plánovaný účel ;).

    @Kaso
    Ak vám to pomôže, hlásim sa aj za kuchára :).

  2. Stano Dolné Trhovište povedal:

    Mrzí ma, že aj ja som nebol súčasťou Tvojich najkratších spojení. Prepáč, zabudol som.
    Inak pobavil som sa pri čítaní 🙂

  3. Kaso povedal:

    A to sme mysleli, že sa Zimneho zavodu nezucastnime, z dovodu nedostatku personalu, ale:
    1. nahadzovača a zhadzovača retazi uz mame. VYBORNE!
    Uz len: operatori, šerpovia, technici, stavebni inzinieri, kuchari a obsluha.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*