Už dávno mi Kaso oznámil správu, že cez víkend, ktorý bol venovaný EBH, bude pracovať. Táto informácia ma rozhodne nepotešila. EBH bol mojou prvou súťažou na CB pásme, prirástol mi k srdcu a tak som sa ho chcela zúčastniť.Po odovzdaní diplomovky a pred štátnicami je potrebný malý reset, a tak som začala zháňať odvážnych chalanov, alebo partie ľudí, ktorí by podstúpili podmienky rádioamatéra v akcii. Na Veľký Kriváň sa mi nakoniec podarilo zmotať kamaráta z vysokej školy, Michala Pažiť. Už pri spoločnom pive v piatok pred súťažou som vedela, že s Mišom to pôjde a bude aj veselo.
Po poslednom výjazde expedície bolo potrebné však urobiť nejaké zmeny s vysielacou technikou a tak týždeň pred súťažou bol pracovný. Prespájkovaný napájací kábel na stanicu, nové PLka na kábli, či nové rahno na HB9CV. S Kasom sme všetko nakoniec skompletizovali, uložili na jedno miesto, no v piatok večer mi píše:
Kaso: Ahoj, problém.
Mirka: No????
Kaso: Baterka nie je nabitá.
No paráda a som dovysielala. Našťastie sa uňho nachádza domácky prerobený zdroj a aj keď nie je bohvieaký, poslúžil. Všetko pripravené a pomaly prichádzala nervozita.
V sobotu okolo 11,30 na byt ku Kasovi dorazil aj Michal a začali sme baliť veci. No popravde taký ťažký batoh som ešte asi neniesla, no Michal mal toho ešte o dosť viac. Svoju fotografickú výstroj doplnil vysielacou výbavou, na plecia nahodil antény a kilečká pribúdali. Nabalených nás v trolejbuse zjazdil ujo šofér, či chceme tými palicami niekomu ublížiť, no šoféri do Vrátnej doliny sú na nás už zvyknutí.
14:30 Vrátna – výťah, lístky na lanovku máme vo vrecku a tak Michal zahlásil, že dáme za jeden. Posilnení sme sa bez problémov napratali aj do lanovky a stúpali “vzhůru” k nášmu vrcholu.
Lanovková foto musí byť…
Michal “Trombón” Pažiť
Zvyšky po zime
a ide sa domov…
Na pohľady a zvedavé otázky turistov sme už zvyknutí, ale tento krát sme ich trochu potrápili. Nechali sme ich hádať, čo to nesieme. Udice sú už samozrejmosťou, rogalo tiež, no hromozvod nás pobavil. Následne prekvapil aj Michal a jednej zvedavej turistke s vážnou tvárou oznámil: „Každý si nesie svoj kríž.“ Tetka mu to uverila, taký kríž vraj ešte nevidela a hneď bolo veselo.
šerpa Michal s HB9CV
16:00 sme zahlásili príchod na JN99ME, opäť odpovedali na zvedavé otázky turistov, ktorí nám nechceli veriť, že tam budeme aj spať a pomaly sa pustili do stavby antén. Nepríjemným sprievodným úkazom bol opäť vietor, ale tak poradili sme si. Polka postavená, PSV 1:1. Výborne, ideme na HBčko! Vysypali sme si všetky trubky, porozkladali ako puzzle a pustili sa do stavby. Okolo 17:30 odmerané PSV pre HBčko CH40 – 1:1,1 a CH1 – 1:1,2. No na parádu! Počkali sme na vyprázdnenie kopca a 18:00 zahájili stavbu stanu.
19:00 som zahájila prvé skúšobné spojenia, no rušenie ma porážalo a tak sme sa radšej navečerali. Michal povyťahoval svoju fotografickú výbavu, začal fotiť a ja vysielať. Parádne podelená práca či už pri anténach, stane a aj následne pri celovečernom programe – no Michal bol proste super parťák!
Spojeníčka pomaly pribúdali, no rušáky z Nemecka, Rakúska, Poľska, či Chorvátska sa stratiť nechceli. Začínalo ma to hnevať a následne keď počujete Svahovú RS/45 a potom si len tak zmizne….no tak toto ma nahnevalo. Takto to predsa chodiť nemôže a modlila som sa za lepšie podmienky. Trpezlivosť ruže prináša. V dobe keď na kopci zvyčajne zaspávam prišlo prebratie a spať sa nedalo.
Dvojnásobné prebratie prišlo v čase, keď sa z vonka ozval Michal a povedal, že tu na okolí nie sme samy. Hneď mi naskočili zimomriavky, že máme medvediu spoločnosť, čo je môj najväčší strach na horách. No a bolo tomu aj tak. Pod Pekelníkom, vzdušnou čiarou do 1km od nás sme mali túto podarenú rodinku:
Michal vošiel do stanu a zahájili sme taktiku prebdenej noci a veľkého hluku. Keďže vietor fúkal ako bláznivý, stanica hrala na plné pecky, my sme sa tiež hlasno rozprávali, aby sme sa počuli a antény nám do toho pekne cinkali. Po nejakom čase Michal opäť vyšiel na fotenie, no len čakal, z ktorého rohu naňho zasvietia medvedie očičká. Ja som zo stanu nevystrčila radšej ani nos a venovala sa éteru. Z času na čas som len vykríkla: „Michal, žijééééééš???“, no a keď bola odpoveď áno, pokračovala som v spojeniach.
Vietor silnel, zamrznutý Michal prišiel do stanu a na pásme to žilo. Približne v rovnakom časovom intervale (22:20, 23:20, 00:20…) sme sa obliekali tekutým svetríkom a zaujímavé, že na taký podobný čas nám v denníku pribúdali aj Alfy. Našťastie nepribúdali len kontrolky. Po neskutočne dlhej dobe urobiť spojenie s TmR, exp. Sněžník a celú noc počúvať Svahovú… no Vianoce! Toto bola ďalšia energická bomba a vysielalo sa ešte lepšie.
Na Kriváni nám zahral reportom RS/54 aj Fousáč, ale to bola asi minútová záležitosť. Radegasti boli RS/20, ale toto bola ďalšia stanica, ku ktorej sme sa neprebojovali. Veľkú radosť urobilo spojenie s exp. Laguna, ktoré prešlo len tak tak.
02:30 a na kopci počuť nejaké hlasy a po chvíli vidno aj svetlo. To čo? Kto sa sem zakráda? Šialení turisti si v krátkych rukávoch a sandálkach vybehli z chaty pod Chlebom na prechádzku. Trošku sme sa nasmiali, ale hor sa do vysielania.
Debaty s Tomášom Sruby, exp. Horec, so susednou exp. Mafia a samozrejme s Mildou sa striedali s domácimi staničkami, ktorých bolo v neskorých večerných hodinách relatívne veľa. Veď všetci sme čakali na čo najlepšie podmienky na pásme. Noc uletela ako voda, vonku začínalo svitať, no i pršať, prišli na rad ranné koliečka a koniec závodu.
Ranná rozcvička
30-hodinová šichta sa oplatila, veď na Vianoce sa predsa nespinká… Ďakujeme všetkým za každé jedno spojenie a tešíme opäť nabudúce dopočutia a dovidenia.
Mirka Stankovany, Cl-93
73!
Pekný článok, pekné fotky, krásny výsledok a samozrejme najkrajší je ten zážitok a dobrý pocit z vydarenej expedície. Klobúk dole (resp. šiltovku, kedže klobúk nemám ), pekný výkon.
PS: Tá radosť z predčasných Vianoc bola v Mirkinom hlase neprehliadnuteľná 🙂
Gratulujem!
73